Trosku provokacie, pre tych co radi rozmyslaju...

Pred nedavnom som na jednom diskusnom fore narzil na velmi zaujimavy prispevok, ktory ma donutil skutocne hodnu chvilu uvazovat nad jeho obsahom, nad nastolenou temou... Nad autorom prispevku, ktoreho mimochodom poznam aj osobne, a priznam nikdy som u neho nepostrehol, ako sa zavaznejsie zamysla nad tym co na totmo fore zverejnil...

Ale, ako sa vravi do cloveka a do vajca nevidis..., preto som bol rad ze aj v tomto mojom priatelovi, hlodaju aj taketo hlbsie myslienky a usvedcuje to dnesnu mladez, ze skutocne nieje taka, akou ju skupina seniorov nazyva. Ze v nich je aj kus hlbaveho a v duchu "homo sapiens", aj skutocne cloveka mysliaceho.



Z pochopitelnych dovodov neuvadzam zdroj a ani mena ucastnikov toho rozhovoru na fore..., iba poznamenavam, ze som texty iba vykopiroval a ponechal v povodnom vyzname, upravene boli iba pejorativne a vulgarne vyrazy, co je vsak v komunikaci mladeze bezny slovnik... ;-)



XY

Vážený a mily.... Skúšali ste ste sa niekedy zamyslieť nad tým prečo vlastne žijeme ??? Čo je skutočný zmysel toho všetkého okolo nás???hmmmmmm ???čo je možno po smrti ak naše tela zhniju pod zemou???čooooo??? Skúste niečo popisať vaše pohľady a názory .... Určite sa o to nezaujimam len ja sám ....

XY

Asi som otvoril 13 komnatu a nie každý sa dokáže nad tým zamyšlať, lebo by zistil že žije len z princípu a zo zvyku ....



AB

keby si nad tym mal furt rozmyslat tak ta musi jeb..*



CD

treba žiť každú minútu naplno, využiť každú chvíľu prítomného okamihu a nie sa zamýšľať nad tým, čo bude potom.. treba žiť teraz.. :DD



EF

každemu odporučam prečitat si zaujimave knihy....Zivot po zivote, Anjelske terapie, Vteleni anjeli a tam sa dozviete neskutocne veci..take nad akymi sa vobec v tomto unahananom svete nezamyslame...



GH

hmmm..., skutocne dlho mi tato tvoja provokacna otazka vrtala hlavou. Zalezi od uhla pohladu. Materialista ma svoju filozofiu, ktora ho zviera a nedovoli vidiet nad jej ramec. Idealista ma svoj pohlad na svet, zivot, bytie a tiez je v zovreti istej filozofie, ci uz vlastnej (umelci) alebo ziskanej (viera, spolky, hnutia). Oba pohlady su extremom, samozrejme ak ich klasifikujeme v ich najcharakteristickejsich rysoch. Kedze je kdesi vo mne kusok z jedneho i druheho, moj pohlad je velmi specificky. Na zivot vecny (v cirkevnej interpretacii) som nikdy neveril. Napriek tomu ze uznavam iste historicke hodnoty a vyznam katolicizmu a kleru, ako takeho na ludstvo. Reinkarnacia... ? Ak by sme uvazovali zakon zachovania energie, cisto pragmaticky, som ochotny pripustit, ze jedna forma energie sa meni na inu, teda nemoze sa stratit, ci je to v jej v hmotnej podstate ktoru dokazeme zmyslovo vnimat alebo nie. Avsak, nieco take ako je predkladane istou literaturou, ze sa niekto vyznava z toho ako si pamata ze v minulom zivote bol tym ci onym, a mal videnia aky bol svet vtedy a podobne su pre mna asi tak doveryhodne, ako TV braky typu "Vesmirna odysea". Urcite, mal som silne citatelske obdobia, kedy som hltal diela Danikena, neskor aj plagiatora Soucka, ale aj Lukjanenka, Hubbarda a ine podobne publikacie, ktore pootvarali pohlad do tajomna, trosku podfarbeneho fantasticnom, niekedy i manupulacne podsuvajuc iste vychodiska a interpretacie, vzdy vsak nechavajuce otvoreny zaver pre rozvoj citatelovho vlastneho sveta.... Je iba na jedincovi co si z toho dokaze vziat a mentalne spracovat. Do dnesneho dna stale nevieme, ako je mozne ze siroko daleko vo vesmire sa nam nepodarilo najst bytie podobne nasmu (zamerne nepouzivam slovo civilizacia), ci uz v nizzsej alebo vyssej existencnej forme (podla nasho vnimania a klasifikacie). Co vsak ak nasa teoria o najvyssej forme civilizacie, kam sme sa nejak samy zaradili, je uplne scestna. Co ak sme iba nejakym nepodarkom, polotovarom z nejakeho experimentu, ktory sa nie celkom podaril a kdeze niekto kto ten experiment viedol - realizoval, mal vyssie ciele, tak sa rozhodol tuto formu bytia tolerovat a nechat ju, dalej pozorovat, nech sa vplyvom evolucie prejavi co vsetko dokaze...???? Mozno povodny zamer, bol vymodelovat bytie, ktore nebude potrebovat prijimat energiu v jej podobe ktoru pozname pod pojmom potraviny, mozno bol zamer vymodelovat bytie, ktore dokaze ....????





XY

Wau tak toto bolo super napísané .... Si sa nabudil a vychrlil hotové dielo GH a ja časom zisťujem že nemá to zmysel brat život až tak vážne... Točiť sa v čase a rozmýšľať o detajlikoch našho bytia ....





XY

Život ako taky je dar a kto si ho nevie vážiť ... Nevidí okolo seba to pekne čo má a necíti to čo sa precitiť dá ... Takže život treba vedieť vychutnávať,užiť si ho,milovať a byť milovaným

GH

‎...aaach, nechtiac som odpalil Enter.... cize, otazka bola preco zijeme, aky to vsetkookolo ma vyznam a co bude potom... Jean Affel povedal "Milujte sa a mnozte sa" ale je to hlavny zmysel zivota ? Daj si do googla, slovne spojenie - zmysel zivota. Okrem roznych nabozenskych pohladov, vsade najdes kecy o hodnotach, hodnotovej orientacii. Ale co je to ? Kto stanovil poradie, rebricek tychto hodnot ? Preco su to prave tieto hodnoty ? Nie je to opat nejaky ramec, diktat, ovladanie niekoho niekym ....???? Otazka otvara kopu dalsich otazok. Nad celym zivotom visi jeden velky otaznik. Boh, ci evolucia ? Metrialisticky princip ci idelalisticky...? A teda ak budeme vediet odpovedat na zakladne existencionalisticke vysvstelenie zivota, budeme asi vediet aj odpoved na tvoju otazku. Osobne som toho nazoru, ze funguje ten princip sviecky. Jednoducho v silnom vetre zhasne (ak nastane v zivote cloveka silny vietor - nejaka udalost), ze v kazdej sviecke raz knot dohori. A ako to bude po zivote ? Nuz poviem pravdu, ze neviem, nezazil som. Poznam ludi co sa vratili, co boli na pol cesty. Prezili komu, resp. sa lekarom podarilo ich v poslednej chvili zachranit. Moc ma zaujimalo, ake mali pocity, co vnimali, ale to bolo. Po pociatocnom otalani sa z niektorych podarilo vydolovat par spomienok. No v zakladnom obraze sa zhodli vsetci. Klud, pokoj. A na to sa tesim najviac. Nebude tam Facebook, internet, furt zvoniace mobily... Takze ak sa mi poadri sa nahodou vratit, poviem vam ake to tam je... A ze ma zozeru cerviky ? Nuz, je mi to v zasade aj jedno, konecne bude zo mna nieco uzitocne... Ak plati ono okridlene- "Pamataj clovece, prah si a v prah sa obratis" tak sa radsej dam spopolnit. Nakolko som dost steklivy, mohlo by sa stat ze ked budu po mne cervici lozit, tak sa zacnem rehotat, a opat si budu na mna poukazovat, ze ani na pravde bozej si nedam pokoja a nesparavam sa slusne - teda ako sa patri na zomreteho - potichu a v klude si hnit v hrobe. Urcite dost divny psotoj k bytiu, zivotu. No vravel som to hned na zaciatku..... ;-)

Urcite dost kontroverzny nazor a uvedomujem si aj mozne reakcie niekolko ortodoxnych zastancov nazorov jednej ci druhej strany, alebo aj mnozstva stran. Zijeme v multipolarnom prostredi..., cize nazorova paleta je velmi siroka. Preto by ma po precitani a zamysleni sa, zaujimalo aky je vas nazor ? Co si vy myslite o povodnej otazke ktoru polozil XY ? Kam sa v nazoroch uberate vy ? Najde sa niekto kto sa tiez odvazi prezentovat svoj nazor... ?

Trpíte cukrovkou, alebo inak diabetes mellitus... ?

Cukrovka, alebo inak diabetes mellitus

Sotva nájdeme niekoho, kto by o nej nepočul. Každý z nás s ňou priamo alebo nepriamo prišiel do styku. Niektorí z počutia, niektorí z masovokomunikačných prostriedkov, časť ich pozná zo svojho okolia, alebo zo svojej rodiny. Cukrovka je masové ochorenie a globálny problém. Postihuje obrovské množstvo ľudí a ich počet stále dramaticky rastie. Postihuje deti, adolescentov, ľudí v dospelom a produktívnom veku, starších i veľmi starých ľudí. Niekedy sa zistí náhodne, niekedy sa objavujú príznaky, ktoré dovedú človeka k lekárovi. Často sa nájde zvýšená hladina cukru pri bežnej preventívnej prehliadke u lekára, či už vyšetrením krvi alebo moču. Choroba je silno zaťažená dedičnosťou, objavuje sa v rodinách, v nasledujúcich generáciách, dedičnosť je významný rizikový faktor pri jej vzniku. Cukrovka je veľmi významný a dôležitý rizikový faktor pre vznik ochorení srdca a ciev. Cukrovka má mnohé závažné a nepríjemné komplikácie, neurologické, obličkové, cievne i očné. Sú to chronické komplikácie cukrovky. Diabetici sú veľmi rizikoví pacienti, ktorí si vyžadujú systematickú, komplexnú a kvalitnú lekársku a odbornú starostlivosť. Dôležitým faktorom je včasná diagnostika tohto závažného a chronického ochorenia. Kľúčovú úlohu pri liečbe zohráva spolupráca a disciplína každého pacienta. Dodržiavanie životosprávy, dodržiavanie diéty, dôsledná a zodpovedná spolupráca s lekárom, presné a pravidelné užívanie predpísanej liečby. Situácia na Slovensku ako i vo svete je alarmujúca. Výskyt tohto ochorenia prudko rastie. Odhaduje sa, že na Slovensku každý 10 človek vo veku nad 40 rokov má vyššiu hladinu cukru v krvi. Negatívny je aj vývoj tohto ochorenia u detí a mladých ľudí. Ukazuje sa, že cukrovka je problémom predovšetkým vyspelých a bohatých krajín. Cukrovka je označovaná ako civilizačné ochorenie. Spája sa s explóziou obezity a nadváhy, nezdravého životného štýlu, nedostatkom pohybu, konzumáciou nezdravých a kalorických potravín. Vysokou mierou stresu a nezdravým životným prostredím v týchto krajinách. Príčinou je obrovská konzumácia nezdravej a nekvalitnej priemyselnej potravy. To sú potraviny veľmi nízkej biologickej kvality a hodnoty, vyrábané vo veľkých množstvách za pomoci priemyselných technológií s cieľov vyprodukovať hlavne veľké množstvá a objemy. Kvantitu za čo najnižšiu cenu. Kvalita hrá vedľajšiu úlohu. Konzumácia tohto typu stravy , hlavne dlhodobá, ktorá sa začína v detskom veku má dramatické zdravotné následky. Jedným z nich je i cukrovka. Pod zvýšený výskyt cukrovky sa výrazne podpisuje i spôsob života vo vyspelých krajinách. Veľa stresu, chronická únava, málo odpočinku a relaxácie. Minimálny pohyb, sedenie za volantom a počítačom, nadmerné pitie kávy, fajčenie. Bilancia príjmu a výdaja energie je narušená. Človek má vysoký príjem potravín, hlavne nezdravých a vysoko kalorických. Naopak výdaj energie je znížený. Človek priberá, stráca pohybové návyky, získava a fixuje nesprávne stravovacie stereotypy. Kruh sa uzatvára. Nasleduje vyšetreniu u lekára. Výsledok, zvýšená hladina cukru v krvi. S tým často spojená zvýšená hodnota cholesterolu v krvi, zvýšený krvný tlak. Samozrejme nadváha. K tomu škatuľka cigariet denne. Začína kolobeh vyšetrení, konzumácie liekov, namáhavého chudnutia, odvykania od fajčenia. Ľudia s cukrovkou sa dožívajú priemerne oveľa menej ako ostatní ľudia. Dobrou správou je, že dnes existujú kvalitné, účinné a dostupné lieky, ktoré pomáhajú ľuďom s cukrovkou. Dobrou správou je, že máme veľa kvalitných lekárov, diabetológov i všeobecných lekárov, ktorí vedia poskytovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť ľuďom s cukrovkou. A dobrá správa je, že máme už dnes k dispozícii i veľa dobrých a kvalitných potravín, ktoré umožňujú týmto ľuďom kvalitné stravovanie a diétu.

Jedným z doplnkov zdravej výživy, vhodným práve pre diabetikov, ktorý je konečne dostupný aj na Slovensku je Rembraco Slim. Distribuuje sa vo forme nápoja na báze kávy s veľmi atraktívnou príchuťou írskeho krému Baileys. Viac sa o ňom dočítate TU.

Cholesterol nemá súcit. Polovica Slovákov je s cholesterolom nad normou !!!

Vy svoju hladinu cholesterolu poznáte?

Podľa veľkej štúdie, ktorá mapovala zdravotný stav slovenskej populácie v rokoch 1999 až 2004, má u nás takmer polovica obyvateľstva hladinu celkového cholesterolu vyššiu ako 5,2 mmol/l, čo je nad odporúčanú normu. Pritom svoju hladinu cholesterolu poznala len necelá tretina dospelých, častejšie ženy. Hladina cholesterolu a triglyceridov sa v 17. a 40. roku života zisťuje v rámci preventívnej prehliadky u praktického lekára a ak je niekto nad normou, sleduje mu ju príslušný odborník v rámci liečby.

Cholesterol a iné parametre zadarmo odmerajú aj v poradniach zdravia pri jednotlivých regionálnych úradoch verejného zdravotníctva (zoznam na www.uvzsr.sk). Priemerné hladiny cholesterolu stúpajú u mužov aj u žien s vekom. U mužov dosahujú najvyššie hodnoty vo veku 45 - 64 rokov, u žien takmer o 10 rokov neskôr, čo súvisí s nástupom menopauzy, keď sa skončí estrogénová (ženský pohlavný hormón) ochrana. Cholesterol spolu s fajčením a vysokým krvným tlakom patrí do smrtiacej trojky, čo sa týka najzávažnejších rizikových faktorov ochorení srdca a ciev.

Čo robiť, ak máte zvýšený krvný cholesterol:

- obmedzte spotrebu tukov, najmä živočíšnych (tučné mäso, maslo, masť, tučné syry, slanina, plnotučné mlieko)
- používajte rastlinné oleje ako olivový, repkový, slnečnicový, sójový
- používajte olivový olej označený ako extra panenský (extra virgin) či panenský (virgin), ktorý je lisovaný za studena, ak si na ňom nemôžete dovoliť variť, doprajte si ho aspoň do šalátov alebo si ním pokvapkajte pri raňajkách chlieb
- aspoň dva razy do týždňa konzumujte sladkovodné i morské ryby, nepripravujte ich však vyprážaním
- jedzte veľa rozpustnej vlákniny, ktorú obsahujú napr. ovsené vločky, zvýšte aj príjem strukovín
- obmedzte vnútornosti ako mozoček, pečeň, ľadvinky, držky, jazyk a pod.
- z mliečnych výrobkov si vyberajte najmä tie nízkotučné a kyslé (zakysanka, acidko, syry do 30 percent tuku v sušine), zabudnite na dressingy, majonézy, smotanu (na trhu je aj rastlinná smotana, tú môžete používať)
- jedzte mäso z hrabavej hydiny bez kože, kuracie a morčacie, ďalej králika, teľacie, zverinu, mladú jahňacinu, v obmedzenom množstve chudé hovädzie, červenému mäsu a údeninám sa však radšej vyhnite
- polievky a omáčky zahusťujte ovsenými vločkami, strúhaným zemiakom, prepasírovanou varenou zeleninou, namiesto bielej múky použite radšej kukuričný škrob
- uprednostňujte celozrnné pečivo a chlieb, nízkovaječné cestoviny z orechov zobkajte vlašské, lieskovce a mandle, slnečnicové, tekvicové semienka, vyhnite sa soleným orechom ako arašidy, pistácie, kešu
- stravujte sa pravidelne, 5 až 6 ráz denne, nehladujte ani sa neprejedajte denne zjedzte 300 až 400 g zeleniny a 200 g ovocia, odporúčané dávky dodržíte, ak budete zeleninu pridávať ku každému jedlu a ovocie jesť na desiatu, olovrant, prípadne ako druhú večeru
- cholesterol znižuje najlepšie surový cesnak, rozpučený cesnak nechajte vždy 10 minút postáť, aby sa v ňom stihli uvoľniť aktívne látky a do jedál ho pridávajte až na záver
- bylinkový čaj na znižovanie cholesterolu: 100 g koreňa púpavy, 100 g koreňa pýru, 100 g koreňa lopúcha a 50 g listu púpavy - z tejto zmesi dáme jednu polievkovú lyžicu na 5 minút povariť do 3 deci vody, odstavíme a necháme 20 minút lúhovať, scedíme a popíjame nesladený 3-4-krát denne po jedle
- zabudnite na hranolčeky, čipsy, huby nakladané v slanom náleve, zákusky, krémové torty, napolitánky, kokosové tyčinky, kandizované ovocie, ak chcete maškrtiť, vhodná je kvalitná horká čokoláda so 70 % obsahom kakaa
- dôležitá je pohybová aktivita 3 až 5 ráz týždenne po 30 minút, malo by ísť o aktívny pohyb, aby ste sa spotili, tempo však nesmie prekážať v plynulom rozhovore (tzv. aeróbna aktivita)
- nízkotučná, resp. nízkocholesterolová diéta nie je nijaká "nárazovka", ide o režim, ktorý je potrebné dodržiavať dlhodobo ako súčasť životného štýlu a týka sa nielen ľudí, ktorí už majú vyššie hladiny cholesterolu v krvi, ale v rámci prevencie aj zdravých, samozrejme, že občas možno "zhrešiť", dôležité je však dlhodobo sa držať hesla "všetko s mierou"


Ako sa teda účinne brániť ?

Šťastím v nešťastí je, že sa vďaka internetu otvoril trh, a tým aj prístup k informáciám a mnohým prípravkom zdravej výživy, ktoré zatiaľ na Slovensku budete iba márne hľadať. Jedným z takých produktov je aj výživový doplnok Rembraco Slim. (http://zdravakava.weebly.com/) Je preukázané, skúsenosťou konzumentov vo viac ako 20. štátov Európy, že denná konzumácia tohto nápoja dokáže, ak nie vyliečiť, ale minimálne korigovať hladiny škodlivého, ak chcete zlého, cholesterolu tak, aby ste neboli vystavený nutnosti medikalnej liečby. Respektíve ak ste už aj nastavený na medikáciu, výrazne sa podieľa na znižovaní tohto cholesterolu. Nehovoriac aj o ďalších potvrdených účinkoch na už spomínané rizikové faktory, spôsobujúce predčasný nástup srdcovo cievnych ochorení.

Rembraco Slim Vám brazílska spoločnosť REMBRACO, doručí priamo domov, na základe Vašej objednávky cez internet, na ich firemnej stránke. (OBJEDNAVKA)



(spracované zo zdrojov - http://koktail.pravda.sk; http://zdravakava.weebly.com/)

Zahravate sa s infarktom...?

Kedy si koledujeme o infarkt?
Nečakané horúčavy posledných dní sprevádzalo aj časté naliehavé húkanie sanitiek. Aj vysoké teploty a prudké výkyvy počasia majú totiž vplyv na stav nášho srdca. Riziko infarktov je u nás vysoké, lekári ustavične dvíhajú varovný prst. Oprávnene, veď Slovensko patrí k špičke v Európskej únii, máme nelichotivý piaty najvyšší počet úmrtí na srdcovocievne choroby. Kedy je ohrozené naše srdce?
1. Infarkt je mužská choroba
Akože my menzes či laktačnú psychózu a oni infarkt? Tak to neplatí! Ženy umierajú na srdcovocievne choroby dokonca častejšie ako muži. Do príchodu menopauzy sú však vďaka všetkým tým ženským „veciam“ chránené hormónmi, a tak, čo sa týka rizika infarktu, majú v porovnaní s mužmi asi desaťročný odklad.
2. Srdce sa ozve najskôr po päťdesiatke
Veru nie. Na nemocničnom lôžku končí čoraz viac tridsiatnikov s infarktom myokardu. Dôvodom je najmä jedálniček v štýle piate cez deviate a pohyb obmedzený na cesty od dverí auta k dverám domu. A svoj podpis pod priskorou srdcovou príhodou necháva, samozrejme, aj stres.
3. Pohárik je dobrá prevencia
Áno, ale vychádzať s pohostinstva približne v čase, keď vychádza aj slnko, so starostlivosťou o zdravé srdce už nemá nič spoločné. Výskumy ukázali, že dobrým sluhom je alkohol maximálne v objeme 2 až 4 deci vína či pol litra piva denne. Každé deci navyše už z neho robí zlého pána a škodí nielen pečeni, ale aj srdcu.
4. Káva na čiernej listine
Ak ste ju tam zaradili aj vy, lebo jedna pani vám povedala, že škodí srdcu, pokojne ju môžete vyškrtnúť. Dvíha síce jemne tlak, ale podľa odborníkov nie viac ako vysoký účet za mobil vášho pubertiaka. Samozrejme, opäť platí, že aj dobrého veľa škodí.
5. Infarkt zaženiete aspirínom
Pri podozrení na infarkt lekári naozaj odporúčajú užiť tabletku anopyrínu nebo acylpyrínu. Kyselina acetylsalicylová, ktorú obsahujú, má totiž protizrážanlivé účinky. To však neznamená, že stačí do seba hodiť tabletku a ísť si v pohode ľahnúť. Človek s infarktom by sa mal čo najrýchlejšie dostať do rúk lekárov.
6. Vykašliavanie zmierni infarkt
Počuli ste o tom, že niektoré dievčatá si myslia, že ak pri sexe zatvoria oči, tak neotehotnejú? Tak toto je podľa kardiológov podobný nezmysel.
7. Po infarkte koniec so sexom
Je mnoho vecí, s ktorými by sme sa mali po varovaní v podobe infarktu rozlúčiť, ale sex to nie je. Ženy i muži sa po infarkte alebo operácii srdca môžu vrátiť k normálnemu sexuálnemu životu. U starších mužov môže byť nástup erekcie pomalší, ale neraz mávajú dlhšie trvajúci pohlavný styk a ejakuláciu dokážu kontrolovať lepšie ako mladší muži.
8. Na zlomené srdce sa neumiera
Ak si myslíte, že smrť zo zlomeného srdca mohli vymyslieť len scenáristi Šeherezády a podobných rozprávok pre veľkých, robíte chybu. Akútny stres, napríklad v dôsledku veľkého smútku, totiž zlyhanie srdca spôsobiť naozaj môže.

Kedy nám hrozí infarkt?
• Keď má náš krvný tlak vyššie hodnoty ako je 120/80 mmHg, čo je optimum.
• Keď nemáme pod kontrolou cholesterol a vzdialime sa požadovanej hodnote celkového cholesterolu, ktorá je menej ako 5,0 mmol/l.
• Keď máme zvýšenú aj hladinu krvného cukru. Požadovaná hladina cukru v krvi nalačno by mala byť menej ako 6,0 mmol/l.
• Ďalšie zdravotné riziko sa spája najmä s veľkosťou obvodu pása, vo vysokom riziku sú muži s obvodom pása nad 102 cm a ženy nad 88 cm.
Aké sú slovenské srdcia?
- Slovensko má v Európskej únii piaty najvyšší počet úmrtí na srdcovocievne choroby;
- na ischemickú chorobu srdca zomiera 1,5-krát viac ľudí ako v Česku;
- z okolitých štátov Európskej únie sme mali za 14 rokov najnižší pokles úmrtí na srdcovocievne choroby;
- iba 10 percent ľudí do 65 rokov nie je ohrozených srdcovocievnymi ochoreniami

Spravme si zo stresu sluhu
Srdcovocievne choroby si podľa štatistík u nás každoročne vyžiadajú toľko úmrtí, ako dohromady spôsobia AIDS, tuberkulóza, malária, diabetes, všetky formy rakoviny a chronické respiračné ochorenia. Či je nám to dané geneticky a nedá sa nič robiť, len sa s tým zmieriť, sme sa spýtali MUDr. Petra Lukáča z Národného ústavu srdcových chorôb a prezidenta 1. nadácie srdcovej chirurgie Zachráňme srdce.
Na Slovensku naozaj zomiera okolo 54 percent obyvateľov na srdcovocievne ochorenia. Ale tých príčin je oveľa viac, len niektoré sú súčasťou genetického dedičstva. Ale aj pri nich máme možnosť nebrať tento fakt len ako konštatovanie, s ktorým sa treba zmieriť. Naopak, mal by nás zmobilizovať k prevencii, k rozmýšľaniu nad tým, ako žijeme, ako sa stravujeme, koľko času denne venujeme pohybu. Ľudia s genetickou predispozíciou by mali byť k sebe prísnejší ako tí, ktorí ju nemajú. A v žiadnom prípade nerezignovať. Lebo to, že otec či dedko zomrel na infarkt, neznamená, že musím aj ja.

Ale niečo pre to musíme urobiť. Čo je to najdôležitejšie?
Určite najdôležitejšie je mať pod kontrolou krvný tlak. Ak je vysoký tlak v rodine rozšírený, nie je na škodu začať s jeho meraním už v čase dospievania. Tlakomer by mal byť súčasťou vybavenia domácnosti, týmto spôsobom sa totiž dá zachytiť zvýšená hodnota hneď na začiatku. Primerane často je potrebné zaujímať sa u lekára aj o zmeranie hladiny cholesterolu. Ideálne je minimálne dvakrát za rok. Rovnako dôležité je mať pod kontrolou svoju hmotnosť, ktorú pomáha strážiť pohyb a vhodná strava. Ďalším bodom prevencie je zvládanie stresu.

To sa veľmi ľahko hovorí, ale stresom sme tlačení z každej strany. Je vôbec šanca sa mu brániť?
Predovšetkým treba povedať, že hoci je stres chápaný vždy len ako niečo negatívne, je veľmi dôležitý pri zvládaní ťažkých či kritických situácií. Pomáha totiž zmobilizovať organizmus, aby človek krízu zvládol. Dôležité je však to, aby sme ho dokázali spracovať po tom, čo svoju misiu skončí. Keď je problém zažehnaný, treba urobiť všetko pre to, aby hladina hormónov klesla na pôvodnú úroveň. To rozhoduje o tom, či stres bude náš dobrý pomocník, alebo zlý pán. Spôsobov je niekoľko, ale šport je najvhodnejší.

Prevzate z http://zenskyweb.sk
Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ

Sledujte aj dalsie info o zdravi

Držíte diétu? Dajte si facku!

To vám naozaj ešte nikto nepovedal, že diéta je kravina? Ste naozaj takí zúfalí z vlastnej váhy, že uveríte klamom v módnych časopisoch? Ste naozaj natoľko leniví, že sa vám nechce rozmýšľať nad tým, ako taká diéta funguje a ako vám môže poškodiť? Pokúsim sa vám to všetko čo najjednoduchšie vysvetliť, aby vás už nikdy nenapadla taká hlúposť akou je redukčná diéta.


Čo to vlastne tá redukčná diéta je? Odpoveď je asi každému jasná, ale povedzme, že je to akýsi režim, ktorý človek začne dodržiavať za účelom zredukovania svojej telesnej hmotnosti a zredukuje príjem energie na minimum. Pripadá Vám to zdravé? A ani nie je! Čo sa deje pri takej týždňovej až dvojtýždňovej redukčnej diéte vo vašom organizme?

Určite by ste si teraz chceli prečítať, že telo začne spaľovať nadbytočný tuk a Vy chudnete. Haha, hovno! Prvé čo nastane je, že sa váš organizmus začne odvodňovať a krv vám zhustne, čím sa spomalí medzibunková výživa a zásobovanie buniek živinami bude menej efektívne. Zatiaľ nespaľujete prakticky žiadne tuky z vašich tukových zásob, ktorých sa chcete zbaviť. Spaľujete energiu uloženú vo svaloch, čo je prirodzený jav skôr pri športe, ale vy momentálne nedávate vášmu organizmu na výber. Takže nastáva stav, keď energiu zo svalov spálite, ale svaly ju nemajú z čoho doplniť, keďže vy momentálne konzumujete len nízko-energetické kraviny a ešte aj v malých množstvách. Taký športovec sa po výkone nadopuje sacharidmi a bielkovinami, aby doplnil energiu do svalov. Svaly sú u športovcov po výkone prekrvené a pri regenerácii prichádza k anabolickým javom. To znamená, že sval vďaka kvalitnej výžive doplní svoju energiu na požadovanú úroveň a dokonca vytvára nové bunky, čo sval spevňuje, zväčšuje a dodáva mu silu. Vy však dobrovoľne spálite energiu zo svalov, lebo v krvi už energiu nemáte a energiu nedoplníte, čo spôsobuje katabolizmus svalov, inak povedané svaly vám chabnú, svalovej hmoty ubúda, prechádzajú na úsporný režim.

Vy sa však po troch dňoch postavíte na váhu a tešíte sa ako malí, že heeeej, 3 kilá dole. Haha, zase hovno! Len ste zbavili organizmus asi dvoch litrov vody a vyprázdnili ste vašu tráviacu sústavu, inak povedané veľa ste vysrali a málo ste zjedli. Ale tešte sa, ešte ste si totiž skutočne neublížili. To ešte len príde. Po treťom, či štvrtom dni začínate pociťovať únavu. Ako je to možné? Veď písali, že diéta je vyvážená! Haha, hovno! Vaše telo za dni hladovky už stihlo prispôsobiť metabolizmus krízovému režimu. Váš metabolizmus sa radikálne spomalil, krv Vám zhustla, medzibunková výmena nie je taká efektívna, nemáte dostatok energie vo svaloch. Ak ste z tých šťastnejších, ste len ospalí, nervózni a nemyslí vám to a syndrómy ako celodenná bolesť hlavy, točenie hlavy, dezorientácia, depresie a mdloby sa Vám vyhli.

Metabolizmus je natoľko pomalý, že ak zjete väčšiu porciu čohokoľvek, tak sa Vám to správne už nestihne vstrebať pri tráviacich procesoch a v črevách Vám prebiehajú hnilobné procesy, ktoré Vám narúšajú črevnú mikroflóru, čo vám môže spôsobiť aj dlhodobé ťažkosti s trávením. V lepšom prípade budete mať zaujímavé posedenie na wécku a budete márne rozmýšľať, že z čoho to tak môže byť, keď ste zjedli len veci, ktoré Vám bežne nič nerobia.

Ale konečne mám pre Vás správu, že vaše telo už nevie čo ďalej a začína spaľovať tukové zásoby. Vy si myslíte, že je to dobrá správa, ale hovno! Je síce pravda, že by ste sa mali dokonca cítiť trošku lepšie, lebo prílev energie je citeľný. Nepociťujete už ani pocit hladu, lebo inzulín sa vám do krvi už nevylučuje prakticky vôbec. Veď načo aj, keď jednoduché cukry vidíte už len v telke. V inom prípade vám zase inzulín prapodivne kolíše po konzumácii ovocia, a vy ste po jablku trikrát takí hladní ako predtým.

Prešlo 5, či 6 dní a vy spaľujete tuky, čo na tom, že nie správne. Spomeňte si na základnú školu ako ste behali "dvanásťminútovku". Rozbehli ste sa v pohode, po čase sa vám zatmelo pred očami a vy ani neviete, ako ste prepletali nohami, a ku koncu niektorí chytili druhý dych a dobehli konštantným tempom relatívne v pohode. Inak povedané: Spaľovali ste cukry z krvi a svalov, neskôr prišla fáza, keď sa organizmus prepínal (pripravoval) na spaľovanie tukov a potom nastúpil ten druhý dych, čiže spaľovanie tukov. Po telocviku ste sa dobre napili a najedli a doplnili energiu do krvi, svalov a dokonca aj do tukových buniek, ktoré však vtedy dostali informáciu, že nech sa doplnia len trošku a to až zo zvyšnej energie po regenerácii svalov, lebo možno ešte bude pri behu nutné siahnuť aj po energií z nich. Informácia má pre bunky len malú prioritu a tukové bunku majú krátku pamäť. Ak teda nebude dostatok nadbytočnej energie, tak ste proste nejaký ten gram schudli.

Všimli ste si tú podobnosť? Rozdiel však je, že beh trval 12 minút a vy už hladujete takmer týždeň. A tukové bunky dostávajú informáciu, že pozor, pozor, ste v krízovom režime, potrebujeme veľa energie na kvalitné fungovanie bázického metabolizmu, tak nám tú energiu dajte, ale snažte sa pripraviť aj na ďalšiu hladovku a ak sa bude dať, aj sa rozmnožte, nech ste nabudúce pripravené na dlhšiu hladovku. Ste v krízovom režime, takže správa pre tukové bunky je dôležitá a vysielaná nepretržite, keďže energia z tukových buniek zabezpečuje fungovanie vášho organizmu. No a tukové bunky si zapamätajú svoju kapacitu a pri prvom náznaku kalorického jedla sa vytvoria aj nové. Takže teraz už viete, čo je to ten jojo efekt. Vždy, keď organizmus čerpá energiu v krízovom režime na svoje fungovanie, poučí sa a urobí všetky opatrenia pre to, aby nabudúce tej energie bolo viac. To znamená, že vždy keď sa redukčnou diétou vyhladujete, poviete vašim tukovým bunkám, aby sa lepšie pripravili na ďalšiu diétu. Dôsledkom je to, a to vždy, že v momente ako sa vrátite k pre vás normálnej strave, začínate naberať na váhe, aj keď máte pocit, že toho až toľko nejete. Organizmus však robí všetko pre to, aby sa čo najrýchlejšie zregeneroval a doplnil energiu na všetky potrebné miesta a urobil si zásoby. Nabudúce už bedete vedieť, čo je ten vlčí hlad, čo vás prenasleduje druhý, či tretí deň po skončení diéty.

Stále máte chuť držať diétu? Nechcete sa radšej zamyslieť nad tým, prečo vyzeráte ako prasa? Jediným spôsobom ako schudnúť je natrvalo zmeniť to, čo ste doteraz robili zle, ale o tom už inokedy. Snáď ešte jedna rada: Nechudnite tak, aby si to vaše telo všimlo! Chudnite nenápadne! Máte šťastie, tukové bunky majú krátku pamäť a dajú sa ľahko oklamať. Treba však byť trpezlivý a nechudnúť viac ako 2-4 kg za mesiac. Platí tu staré známe: Menej je niekedy viac!

Snažil som sa všetko napísať tak, aby sa tomu dalo jednoducho porozumieť. Rád vám odpoviem na prípadné otázky a ak bude z vašej strany záujem, nabudúce vám napíšem ako s chudnutím začať, čoho sa vyvarovať a ako tie hnusné tukové bunky oklamať.

A ak teraz držíte diétu, dajte si facku, choďte sa najesť a radšej sa zamyslite nad svojím životným štýlom. Tam je kľúč ku všetkému!

Marian Sevcik, nedeľa 17. októbra 2010 23:50


Čítajte viac: http://sevcik.blog.sme.sk/c/244394/Drzite-dietu-Dajte-si-facku.html?fb_ref=like_clanok_dole_blog&fb_source=home_oneline#ixzz1Q6ov39zl

O tom že diéta môže viac škodiť, ako pomôcť ste už na tomto blogu mohli čítať. Preto je dobré telu pmáhať, napr. s doplnkom Rembraco Slim Cofee

Cholesterol upraví aj zdravá strava

Cholesterol je pre fungovanie organizmu nevyhnutný.

Príliš vysoká hladina v krvi však negatívne vplýva na zdravie. Cholesterol je tuková látka a delí sa na takzvaný dobrý HDL a zlý LDL. Hladina celkového cholesterolu v krvi u dospelého človeka by nemala presiahnuť 5,0 mmol/l. Hodnoty nad touto hranicu už predstavujú zdravotné riziko.

,,Zvýšená hladina cholesterolu je jedným z rizikových faktorov, ktoré majú vplyv na vznik závažných ochorení, ako je ischemická choroba srdca, infarkt alebo mŕtvica," hovorí MUDr. Peter Minárik. Ak má človek navyše problémy s obezitou, vysoký krvný tlak, cukrovku, málo sa hýbe, fajčí a nezdravo sa stravuje, tak riziko ochorenia na spomenuté choroby sa o to viac zvyšuje.

Upraviť a priblížiť hodnoty zvýšeného cholesterolu smerom dolu je možné. Aký čas je na to potrebný, závisí od konkrétneho prípadu. ,,Pri znižovaní cholesterolu ide o takzvaný mozaikový systém. Robia sa rôzne opatrenia, ak sú správne nastavené, tak sa hladina cholesterolu zníži," vysvetľuje MUDr. Minárik.

Sedem pravidiel: Ako na cholesterol

V prípade, ak vám zistili zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, nastáva čas zmeniť životný štýl. MUDr. Minárik hovorí, že liečba a úprava hodnôt cholesterolu spočívajú v nasledujúcom postupe:

1. Ako prvá prichádza na rad diéta zameraná na zníženie celkového a LDL cholesterolu. Jej princípom je zníženie nadmernej telesnej hmotnosti (ak je človek obézny alebo má nadváhu), zníženie obsahu tuku v potrave (tvoriť by mali len 20 - 30 % z celodenného príjmu energie v potrave). V rámci konzumovaného tuku treba zvýšiť príjem nenasýtených tukov a mastných kyselín. Nájdete ich v rastlinných olejoch, rybách, najmä morských. Naopak, znížiť by mal pacient príjem nasýtených mastných kyselín (maximum 10 % z celodenného príjmu energie v potrave).

Inými slovami, treba konzumovať podstatne menej živočíšneho tuku. Vyhýbať sa masti, šľahačke, tučným syrom, tučným mäsám a údeninám. Pozor si treba dať aj na sladkosti, koláče, pagáče alebo krekery. Všetko sú to výrobky, pri príprave ktorých sa používa stužený pokrmový rastlinný tuk. Vhodná a nenahraditeľná je pravidelná zvýšená konzumácia rastlinnej potravy bohatej na rozpustnú vlákninu a antioxidanty. Do jedálnička preto zaraďte ovocie, zeleninu, strukoviny a celozrnné obilniny. Dôležité je sledovať množstvo prijímaného cholesterolu v potrave. Za deň by množstvo nemalo prekročiť 300 mg.

2. Do denného jedálnička by sa mali zaradiť fortifikované potraviny s obsahom rastlinných sterolov. Pod odbornými názvami sa skrývajú potraviny, ktoré pri pravidelnej konzumácii v odporúčaných dávkach znižujú vstrebávanie cholesterolu a prispievajú tak k zníženiu LDL cholesterolu v krvi. Väčšinou ide o jogurty, jogurtové nápoje a rastlinné tuky na natieranie. Tieto potraviny majú na obaloch jasne vyznačené, že sú obohatené o rastlinné steroly a ich dávku. Zvyčajne sa tam vyskytuje aj informácia pre používateľov o odporúčanom dávkovaní. Potraviny s rastlinnými sterolmi sa odporúča konzumovať pravidelne a dlhodobo. Sú však určené najmä pre ľudí s vysokým celkovým cholesterolom a vysokým LDL cholesterolom.

3. Pre ľudí, ktorí majú nadváhu alebo obezitu a pritom zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, je dôležité schudnúť rozumným spôsobom a udržať si nadobudnutú zdravšiu telesnú hmotnosť. Zmenšiť treba obvod pása a odstrániť vnútrobrušný tuk.

4. Čo sa týka doplnkov výživy, význam majú omega-3-mastné kyseliny získané z rybieho tuku. O ich užívaní a dávke sa však treba poradiť s ošetrujúcim lekárom.

5. K zmene životného štýlu patrí aj dostatok pohybu. Športovať a hýbať sa je najlepšie každý deň. Ideálne aspoň šesťdesiat minút. Odporúča sa pohyb s primeraným zrýchlením pulzovej frekvencie. Vhodná je aj rýchla chôdza, dobré je takto prejsť tri až štyri kilometre.

6. Keďže zvýšená hladina cholesterolu má vplyv na ochorenia srdca a srdcovocievneho systému, tak okrem úpravy stravy a dostatku pohybu by mal človek riešiaci tento problém okamžite prestať fajčiť.

7. Medikamentózna liečba: nasadenie liekov je výlučne v rukách lekárov. Lieky určené na zníženie cholesterolu sú vysoko účinné, preto pri nich treba sledovať zdravotný stav pacientov.

Cholesterol je tuková látka, ktorá je základným stavebným kameňom stien buniek, ale je aj nevyhnutný na tvorbu pre život nevyhnutných látok, ako sú pohlavné hormóny alebo žlčové kyseliny. Cholesterol sa z jednej tretiny dostáva do organizmu potravou a zvyšné dve tretiny si tvorí organizmus sám v pečeni a tráviacom ústrojenstve.

Čo pomáha v boji s cholesterolom

1. Vylúčte zo stravy tučné mäso a obmedzte aj údeniny. Vyhýbajte sa vnútornostiam. Nahradiť ich môžete tučnými, ale zdravými rybami, ako sú losos, sardinky alebo makrela.

2. Vyhýbajte sa vyprážaniu mäsa a zeleniny. Varte na rastlinných olejoch s vyšším obsahom polynenasýtených mastných kyselín, jedzte potraviny a tuky obohatené o rastlinné steroly.

3. Do jedálnička zaraďte veľa ovocia a zeleniny, uprednostňujte ich v surovom stave.

4. Pri nákupe sa zamerajte na nízkotučné mliečne výrobky.

6. Obmedzte cukor a sladkosti, múčniky a biele pečivo. Nahraďte ho celozrnnými výrobkami. Nezabúdajte na dostatok vlákniny.

7. Naučte sa zvládať stres a dbajte na dostatok pohybu. Chôdzu a bicyklovanie zvládne každý.

Týždňová nízkocholesterolová diéta

Pondelok
Raňajky: hydinová šunka, uhorka, slnečnicový chlieb, nesladený čaj
Desiata: mandarínka
Obed: polievka zeleninová, pečené rybie filé, zemiaky, zelerový šalát
Olovrant: kyslé mlieko
Večera: hovädzí závitok, ryža, kapustový šalát

Utorok
Raňajky: syr, grahamový rožok, mlieko
Desiata: jablko
Obed: polievka – vývar zo zeleniny, kuracie soté, cestovinová ryža, zeleninový šalát
Olovrant: biely jogurt
Večera: teľacie mäso na mrkve, varené zemiaky, šalát z čínskej kapusty

Streda
Raňajky: nízkosladený džem, čierny chlieb, kakao
Desiata: pomaranč
Obed: polievka kapustová, bravčové mäso na prírodno, ryža, ovocný šalát bez cukru
Olovrant: šunková saláma, grahamový rožok
Večera: zapekaná brokolica so syrom, varené zemiaky, uhorka

Štvrtok
Raňajky: morčacia šunka, paprika, celozrnný chlieb, nesladený čaj
Desiata: grapefruit
Obed: polievka rascová s vaječným bielkom, zeleninové rizoto
Olovrant: mlieko
Večera: prírodná roštenka, pečené zemiaky, mrkvovo-jablkový šalát

Piatok
Raňajky: ryby vo vlastnej šťave, tmavý chlieb, bylinkový čaj
Desiata: banán
Obed: polievka karfiolová, mäsovo-zeleninový nákyp, hlávkový šalát
Olovrant: jablko
Večera: kurací prírodný rezeň, dusená zelenina, varené zemiaky

Sobota
Raňajky: nízkotučný tvaroh s cibuľou a kapiou, tmavý chlieb, nesladená káva
Desiata: jablko
Obed: polievka – mäsový vývar, varené mäso, špenát, zemiaky
Olovrant: dusená šunka, grahamový rožok
Večera: rybie filé zapekané so syrom, zemiaková kaša, zelerovo-jablkový šalát

Nedeľa
Raňajky: hydinové párky, tmavý chlieb, nesladený čaj
Desiata: grapefruit
Obed: polievka paradajková, guláš z hovädzieho mäsa, cestoviny
Olovrant: biely jogurt
Večera: zeleninový prívarok, dusené sójové plátky, varené zemiaky

Spracované podľa diéty Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (Material prevzaty z dennika PRAVDA)

Ako je to s chudnutím a diétou ?

Jednou z hlavných príčin prečo diéty zlyhávajú je hlad. Preto kľúčovým hľadiskom vo vývoji efektívnych diétnych plánov je kontrola chuti do jedla. Viaceré štúdie zistili, že pridávanie kapsacinoidov do stravy znižuje potrebu príjmu energie počas nasledujúceho jedla, inak povedané zjedenie kapsacinoidov na raňajky donúti osobu zjesť menej kalórií na obed. Dramatickým príkladom schopnosti kapsacinoidov potláčať chuť do jedla je ilustrovaná v štúdii publikovanej v roku 2001 v British Journal of Nutrition (Yoshioka 2001); keď subjekty, ktoré jedli kapsacinoidov mali zápornú bilanciu energie hodnote 956 kalórií v porovnaní so skupinou, ktorá dostávala placebo.

Kapsaicín zvyšuje výdaj energie
Vo svojej podstate je strata hmotnosti jednoduchou záležitosťou: vydaná energia, vo forme spálených kalórií, musí prevyšovať energiu prijatú vo forme jedla. Avšak, ako hociktorý odborník na diéty môže dosvedčiť, o dosahovaní zápornej bilancie energie sa hovorí ľahšie ako sa dosahuje, hlavne keď s poklesom príjmu kalórií sa metabolizmus spomaľuje.

Poznáme 3 základné faktory spaľovania kalórií:
1. Základná hodnota metabolizmu

2. Telesná aktivita
Nový výskum žiaľ ale dokazuje, že samotné cvičenie napomáha k strate hmotnosti len do istej miery, pretože zvyšuje chuť do jedla, a preto spôsobuje zvýšenie spotreby kalórií (Cloud, 2009).

3. Výdaj energie pomocou termogenických potravín
Stravou vyvolaná produkcia telesnej teploty je jedným z troch faktorov, ktorý prispieva k dennému výdaju energie a premene tuku na využiteľnú energiu. Vedci zisťujú či je látka termogenická (t.j. či zvyšuje produkciu telesnej teploty) sledovaním zmien vo výdaji energie nasledujúcej po jej užití. V sérii štúdií zahrnujúcich ľudí uskutočnených na Tsukuba Univerzite v Japonsku a Laval Univerzite v Kanade bolo zistené, že výdaj energie významne vzrástol po tom čo subjekty zjedli jedlo obsahujúce kapsacinoidov (Yoshioka 1995, 1998, 2001).


Sledujte temu

Serial o cholesterole. Čo (ne)robiť a (ne)jesť pri zvýšenom cholesterole...

Zvýšený cholesterol ohrozuje naše cievy aj srdce. Vzniká najčastejšie vďaka nezdravému jedálničku. Aspoň v tomto smere môžete riziko obmedziť.

Čo robiť pri zvýšenom cholesterole:
- znížte spotrebu tučného mäsa a údenín, nejedzte vnútornosti
- používajte rastlinné oleje, napríklad olivový, slnečnicový, sójový
- dávajte prednosť nízkotučným mliečnym výrobkom
- jedzte veľa zeleniny a ovocia, najmä v surovom stave
- uprednostnite celozrnné výrobky, ktoré obsahujú vlákninu
- zaraďte do svojho jedálneho lístka ryby aspoň dvakrát do týždňa (losos, makrela, sardinky)
- hýbte sa, ideálna je svižná chôdza
- obmedzte spotrebu cukru a konzumáciu sladkostí
- naučte sa zvládať stresové situácie
- jedzte mäso z hydiny bez kože
- polievky a omáčky zahusťujte ovsenými vločkami, strúhaným zemiakom, prepasírovanou varenou zeleninou, namiesto bielej múky použite radšej kukuričný škrob
- ak máte radi orechy, prednosť dajte vlašským, lieskovcom, mandliam, slnečnicovým či tekvicovým semienkam, vyhnite sa však soleným orechom, pistáciám a kešu orechom
- jedzte 5 až 6 ráz denne
- cholesterol najlepšie znižuje surový cesnak, cibuľa, paradajky, špenát, zeler či brokolica

Sledujte tému aj ďalej.

Serial o cholesterole. Tak ako je to ?

Cholesterol: potrebný aj nebezpečný

Takmer 52 percent všetkých úmrtí na Slovensku ide na vrub kardiovaskulárnych chorôb. Situácia je alarmujúca najmä preto, že kým pred rokmi sa infarkt či mŕtvica týkali skôr starších ľudí, dnes sa veková hranica hrozivo znižuje.
"Mladí čoraz viac sedia pred počítačom či televíziou, vozia sa výťahmi. Sú menej fyzicky zdatní, častejšie trpia nadváhou a nezdravo sa stravujú,” konštatuje docent Gabriel Kamenský. Redukciou rizík však možno znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 percent.

Nenahraditeľný
Cholesterol je nenahraditeľný, život bez neho nie je možný. Je zložkou každej bunky ľudského tela, slúži na tvorbu niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín. Jeho časť si telo vytvára samo a časť sa do organizmu dostáva potravou. A práve tomu sa pripisovala hlavná úloha v rozvoji aterosklerózy. Výskumy však potvrdili, že to celkom tak nie je.

"Význam cholesterolu predurčuje, že organizmus nemôže závisieť od jeho prísunu potravou, ale musí mať vybudovaný mechanizmus na jeho vlastnú tvorbu. V priebehu evolúcie sa veľmi často vyskytli obdobia, keď bol nedostatok potravy a telo si preto vyvinulo a zachovalo kontrolné mechanizmy, ktoré dokázali zabezpečiť jeho potrebné množstvo aj pri nízkom prísune z potravy,” píše v knihe Zdravý životný štýl docentka Jana Jurkovičová.

"Takže človek je geneticky lepšie vybavený na nedostatok než na nadbytok cholesterolu." Denne si ho organizmus vytvára v pečeni a v stene čreva asi 800 mg. Cholesterol sa potom vylučuje žlčou do dvanástnika a potom do čreva, kde sa ako dôležitá látka opätovne vstrebáva. Jeho prísun potravou predstavuje denne len asi tretinu celkového množstva. Zdrojom cholesterolu v potrave sú najmä vnútornosti, vajcia a iné výlučne živočíšne potraviny.

Aj keď je pre telo dôležitý, neodporúča sa ho skonzumovať denne viac ako 300 miligramov. Dôležitú úlohu v regulácii jeho hladiny v krvi má najmä rastlinná strava. Štúdie dokázali, že znižuje jeho spätné vstrebávanie v čreve a tým aj celkovú hladinu v krvi.

Aký je ideálny
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že priemerná hodnota celkového cholesterolu u Európanov sa pohybuje od 4,5 mmol/l (milimólov na liter). Odporúčaná hladina celkového cholesterolu pre väčšinu ľudí je menej ako 5,0 mmol/l, ale ľuďom, ktorí trpia niektorými srdcovocievnymi ochoreniami, sa odporúča hladina menej ako 4,5 mmol/l.

Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu považované množstvo 5,2 milimólu na 1 liter krvnej plazmy. Hladiny v rozsahu 5,2 až 6,5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6,5 mmol/l za veľmi vysoké. Pri tejto hladine je riziko infarktu či mŕtvice veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiaduca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia napríklad na rakovinu.

Cholesterol a gény
Niektorí ľudia môžu zjesť čokoľvek a ich cholesterol je v poriadku. Iní si na stravu dávajú pozor a ich hodnoty aj tak nie sú ideálne. Odborníci z americkej Berkeley National Laboratory vedia prečo. Tvrdia, že za všetko môže genetika. Hovorí o tom aj štúdia, ktorej sa podrobilo 28 párov jednovaječných dvojčiat. Tie striedali stravu s rozdielnym množstvom tuku. Jeden zo súrodencov bol navyše vždy aktívny športovec. Počas štúdie im priebežne merali hladiny cholesterolu. Súrodenci reagovali na rozdielnu stravu rovnako. Ak jedno z dvojčiat mohlo konzumovať čokoľvek bez rizika, súrodenec bol na tom podobne. Iné páry museli, naopak, čeliť jeho nárastu bez ohľadu na to, či športovali, alebo nie. Pritom o športe je známe, že jeho hladiny pozitívne ovplyvňuje.

Faktor genetiky síce ovplyvniť nedokážeme, ale na čom rozhodne popracovať môžeme, je životospráva a životný štýl. Redukovať treba hlavne potraviny živočíšneho pôvodu. Pri výbere tukov dávajte prednosť rastlinným, napríklad olivovému a repkovému oleju.

Ktoré tuky škodia a ktoré nie?
Len tretina ľudí vie, že maslo, šľahačka, vnútornosti, topené syry neprospievajú zdraviu. Všetky patria do skupiny nasýtených mastných kyselín, teda tých "zlých". Z "dobrých" mastných kyselín sú najdôležitejšie všetkým omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny (n-3 PUFA) a omega-6 (n-6 PUFA). Tie si telo nevie samo vytvoriť a je odkázané len na ich prívod potravou. Obsahujú ich najmä ryby, ľanový olej, vlašské orechy, olej z repky olejnej, strukoviny, horčičné semená, v menšom množstve mandle, lieskové orechy.

Ak sa hovorí o dobrých a zlých tukoch, hovorí sa o LDL a HDL cholesterole. "LDL cholesterol je považovaný vo všeobecnosti za zlý tuk, to znamená taký, ktorý sa podieľa na vývine aterosklerózy a jej komplikácií. Pokiaľ ide o HDL cholesterol, ten je považovaný za dobrý. Vysoké hladiny HDL cholesterolu sú spojené s nižšou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia," píše v knihe Zdravý životný štýl profesor Daniel Pella.

"Dobrý" cholesterol plní úlohu obmedzovača "zlého". Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. "Navyše každé zníženie takzvaného "zlého", LDL cholesterolu len o jediné percento znižuje srdcovo-cievne riziko o dve percentá. Alebo inak. Desaťpercentné zníženie celkového cholesterolu v spojení s poklesom krvného tlaku o 10 percent vedie až k 45-percentnému zníženiu rizika ischemickej choroby srdca," píše profesor Pella.

Chýbajú nám ryby
Grónski Eskimáci majú najnižší výskyt ischemickej choroby srdca napriek tomu, že jedia veľa cholesterolu a nasýtených tukov, ktoré pochádzajú z mäsa tuleňov, veľrýb a divej zveri. Znamená to teda, že len samotný prísun vyššieho množstva cholesterolu k vzniku ochorení srdca nestačí. Ide skôr o vyváženú skladbu tukov v potrave.

Názor na cholesterol sa v posledných časoch mení. Vedci tvrdia, že nebezpečnejší je jeho nedostatok ako prebytok. Organizmus si jeho príjem reguluje – napríklad z 200 gramov masla si vezme iba 7,6 mg. Ešte markantnejšie je to vraj v prípade vajec. Lekári odporúčajú aj konzumáciu tučných rýb (losos, tuniak) aspoň dva- až trikrát do týždňa. Vedci len nedávno potvrdili, že omega-3 mastné kyseliny sú, popri pozitívnych účinkoch na znižovanie hladiny cholesterolu v tele, nevyhnutné aj pre zdravý vývoj očí a mozgu. Hitom sa stáva vysoko koncentrovaná omega-3 mastná kyselina s vysokým obsahom mastných kyselín z lososa. Červenú farbu lososieho mäsa spôsobuje astaxanthin – jeden z najsilnejších prírodných antioxidantov. Látky obsiahnuté v mäse lososa znižujú hladinu cholesterolu, krvný tlak a vôbec pomáhajú srdcu.


Vhodnou potravou a pohybom možno až o 80 percent znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev.
Skôr ako však bude neskoro je dobré pamätať na prevenciu. Vhodným sa javí spojiť príjemné s užitočným, v podobe doplnku výživy prichádzajúcim z produkcie Rembraco Herbal Medica (Brazilia). Ide o Rembraco Slim kávu, oktorej účinkoch sa už presvedčili milióny spokojných užívateľov v Európe. Rembraco Slim najdete na stránke spoločnosti Rembraco Networking (angl.)

Káva nášmu zdraviu neškodí, naopak prospieva!

K najväčším mýtom kávy patrí, že dehydratuje organizmus, alebo že pravidelným kávičkárom spôsobuje nespavosť. "Káva nie je zdraviu škodlivá, naopak, obsahuje viac ako 200 zdraviu prospešných látok s antioxidačnou aktivitou a jej pravidelná konzumácia má preventívne účinky voči viacerým chorobám, ako napríklad cukrovka 2. typu," vysvetlil garant Inštitútu kávy Peter Minárik.

Kávu podľa neho môžu piť aj tehotné a dojčiace ženy, ktoré sú pravidelnými konzumentkami, mali by však jej dávky znížiť na polovicu alebo štvrtinu. Slováci si podľa Minárika veľmi mylne myslia, že káva je škodlivá. Tento nápoj, ktorého pravlasťou je Afrika, má napr. aj protinádorové účinky, pozitívne vplýva pri prevencii Alzheimerovej choroby. Tlak zvyšuje len krátkodobo a len tým, ktorí kávu nepijú často. Odporúčaná denná dávka kofeínu je 200-300 mg, teda asi štyri až šesť šálok. "Nadmerná konzumácia kávy môže, najmä u ľudí citlivých na kofeín, vyvolať nežiaduce účinky ako dôsledok neprimeranej veľkej dávky prijatého kofeínu," upozornil Minárik. Bezkofeínová káva podľa lekára síce prinesie organizmu chuťový zážitok, ale reálne ho nevzpruží. "Kofeín zvyšuje bdelosť, predlžuje čas zaspávania, skracuje spánok." To podľa Minárika môžu oceniť napr. vodiči alebo študenti, ktorí sa učia po nociach. Dokonca existuje štúdia, ktorá hovorí o tom, že pravidelní konzumenti kávy majú nižšiu nehodovosť na cestách. Porovnávať konzumáciu kávy s alkoholom a cigaretami je podľa slov Minárika nesprávne. Káva pozitívne vplýva aj na trávenie, ale tí, ktorí majú problémy so žalúdkom, by sa jej mali vyhnúť. Siahnuť by po nej mohli tí, ktorí držia diétu - bez cukru a mlieka totiž neobsahuje žiadne kalórie. Organizmu môže skôr uškodiť "klasický turek", teda káva s usadeninou. Podľa inštitútu má druh kávy Robusta silnejší antioxidačný potenciál ako viac konzumovaná Arabica. "Kompromisom vhodným pre zdravie i chuť je striedať oba druhy kávy," odporúčajú. Vedci predpokladajú, že kolískou kávy je Etiópia. V súčasnosti sa pestuje v 50 krajinách sveta. Najväčšími konzumentmi sú ľudia zo Škandinávie. Kým Fín vypije ročne 11 kilogramov kávy, Slovák spotrebuje len 1,6 kg kávy. Inštitút kávy vznikol ako nezávislá aktivita, hlavným cieľom je vyvrátiť predsudky a mýty o káve.

O tom ako Vám môže káva prospieť pri riešení už jestvujúcich zdravotných problémov, čítajte TU

Otestujte sa: Čo a koľko toho (ne)viete o cholesterole? Čítajte viac...

Slovo cholesterol už počul hádam každý z nás. Ale ovládate aj poznatky, ktoré s ním súvisia. Otestujte sa s nami.

Koľko percent z celkovej kalorickej potreby pokrývajú v potrave tuky?
a. 15 až 30 %
b. viac ako 50 %
c. menej ako 10 %
d. bolo by ideálne, ak by neboli v potrave

Ktorý cholesterol je "dobrý" – teda chráni pred aterosklerózou?
a. LDL (low density lipoproteins. cholesterol – lipoproteíny nízkej hustoty
b. HDL (high density lipoproteins. cholesterol – lipoproteíny vysokej hustoty
c. triglyceridy
d. nasýtené tuky

Prečo je dobré konzumovať viac rýb a ktoré ryby preferujeme?
a. pretože obsahujú pomerne veľa omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, preferujeme chudé (nemastné. ryby
b. pretože obsahujú pomerne veľa omega-3 polynenasýtených mastných kyselín, preferujeme tučné (mastné. ryby
c. pretože obsahujú pomerne veľa nasýtených tukov, preferujeme tučné (mastné. ryby
d. pretože obsahujú pomerne veľa omega-6 polynenasýtených mastných kyselín, preferujeme tučné (mastné. ryby

Existujú aj rastlinné zdroje n-3 PUFA?
a. áno, ľanový olej, vlašské orechy, repka olejná, strukoviny, lieskovce
b. nie
c. predovšetkým ovocie a koreňová zelenina
d. obsahuje ich každé ovocie a zelenina

Viete uviesť odporúčané hodnoty celkového cholesterolu v krvi?
a. pod 6,0 mmol/l
b. pod 3,0 mmol/l
c. pod 6,0 mmol/l v zdravej populácii a u ľudí, ktorí už majú srdcovo-cievne ochorenie pod 4,5 mmol/l
d. pod 5,0 mmol/l v zdravej populácii a u ľudí, ktorí už majú srdcovo-cievne ochorenie pod 4,5 mmol/l

Je konzumácia margarínov ako náhrady masla správna?
a. rozhodne áno, pretože margaríny sú na báze stužených tukov, obsahujú veľa n-6 PUFA
b. rozhodne nie, pretože margaríny sú na báze stužených tukov, obsahujú veľa n-6 PUFA
c. rozhodne áno, ale len tých, ktoré sú obohatené o n-3 PUFA
d. margaríny sú vo všeobecnosti zdravšie ako maslo

Koľko porcií ovocia a zeleniny by sme mali denne skonzumovať?
a. 5 až 7 porcií
b. každý deň aspoň 1 porciu
c. vhodná je konzumácia aspoň jednej porcie každý druhý deň
d. postačuje jedna väčšia porcia denne (500 gramov a viac..

Ktoré orechy sú zdravé?
a. arašidy, vlašské orechy, lieskovce, mandle
b. arašidy, kešu oriešky, vlašské orechy, lieskovce, mandle
c. všetky
d. vlašské orechy, lieskovce, mandle.

Potrebuje človek pre život aj prívod cholesterolu potravou?
a. áno, v obmedzenom množstve, je dôležitý nielen z hľadiska energetiky organizmu, ale aj ako stavebná súčasť buniek
b. nie
c. len tí, ktorí majú veľmi nízky cholesterol
d. nie, je síce dôležitý nielen z hľadiska energetiky organizmu aj ako stavebná súčasť buniek, ale máme ho dostatok v tele

Ktoré mastné kyseliny v potrave sú najnebezpečnejšie?
a. n-3 PUFA
b. n-6 PUFA
c. mononenasýtené mastné kyseliny
d. trans formy mastných kyselín

Ktorý spomedzi uvedených olejov je najmenej vhodný pre pacientov s vysokou hladinou cholesterolu?
a. olivový
b. kokosový
c. ľanový
d. repkový

Denne by mal človek skonzumovať:
a. 2 jedlá
b. 4 jedlá
c. 5-6 jedál
d. 1 poriadne jedlo

Najvyššiu energetickú hodnotu v potrave majú:
a. bielkoviny
b. tuky
c. zelenina
d. chlieb

Hladinu cholesterolu v krvi najviac zvyšuje konzumácia:
a. chleba a pečiva
b. sójového mäsa
c. krémových zákuskov
d. tučnej ryby

Cholesterol sa nenachádza v:
a. mäse
b. rastlinnom oleji
c. bravčovej masti
d. masle

Nasýtené mastné kyseliny:
a. zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi
b. znižujú hladinu cholesterolu v krvi
c. zlepšujú vstrebávanie železa
d. sú zdrojom glukózy

Ktoré mastné kyseliny zaraďujeme k zdraviu prospešným?
a. polynenasýtené mastné kyseliny
b. nasýtené mastné kyseliny
c. trans-mastné kyseliny
d. kyselinu maslovú

Zdrojom polynenasýtených mastných kyselín sú predovšetkým:
a. ovocie a zelenina
b. rastlinné tuky a ryby
c. mäso a údeniny
d. bravčová masť

Trans-mastné kyseliny sa vyskytujú vo väčšom množstve:
a. vo vaječnom žĺtku
b. v sóji
c. v sušenom ovocí
d. v zemiakových hranolčekoch

Význam vlákniny pre organizmus:
a. je výživná
b. dodáva organizmu energiu
c. znižuje hladinu cholesterolu v krvi
d. je zdrojom vitamínov

Väčšie množstvo vlákniny obsahuje:
a. slepačie vajce
b. celozrnné obilniny
c. jogurt
d. káva

Človek by mal denne vypiť priemerne:
a. 0,5 litra tekutín
b. 1 liter tekutín
c. 2-2,5 litra tekutín
d. 5 litrov tekutín

Nevhodný nápoj v pitnom režime:
a. minerálky
b. kokakola
c. pitná voda
d. nesladený čaj

Denný prijem soli by nemal prekročiť:
a. 10 gramov
b. 2 gramy
c. 1 000 miligramov
d. 5 gramov

Správna príprava jedla je:
a. vyprážanie
b. dusenie
c. fritovanie
d. pečenie

Medzi zdraviu prospešné potraviny nepatrí:
a. tučná ryba
b. údená šunka
c. fazuľa
d. polotučné mlieko

Najviac energie by mal človek získavať:
a. zo sacharidov
b. z bielkovín
c. z tukov
d. z nápojov

Je nutné pri dedične podmienenej zvýšenej hladine cholesterolu okrem diéty aj dlhodobé užívanie liekov na jeho zníženie?
a. áno
b. nie
c. ak sa dosiahne zníženie hladiny cholesterolu, vtedy ich možno už vysadiť

Správne odpovede: a; b; b; a; d; b; a; d; a; d; b; c; b; c; b; a; a; b; d; c; b; c; b; d; b; b; a; c.


Test zostavili: Gabriel Kamenský, Daniel Pella

Sledujte temu

Spustí epidémia obezity cunami srdcových chorôb? Najtučnejší sú českí muži

Viac než pol miliardy ľudí, takže každý desiaty človek na svete, trpí obezitou. V porovnaní s rokom 1980 ide o viac než dvojnásobok a odborníci varujú, že epidémia obezity sa prelieva z rozvinutých štátov aj do chudobnejších krajín.

Problémy s obezitou či nadváhou zvyšujú riziko srdcových chorôb, cukrovky, niektorých druhov rakoviny či artrózy.

Európskymi víťazmi sú českí muži a turecké ženy, patria v priemere k najťažším v Európe. Vyplýva to z troch nových štúdií, ktoré spracovali vedci vo Veľkej Británii spolu s vedcami v USA, v spolupráci s organizáciou WHO. Ich výsledky zverejnil časopis Lancet.

"Nadváha a obezita, vysoký krvný tlak a zvýšený cholesterol už nie sú len problémom vyspelých a bohatých krajín," povedal vedúci štúdie Majid Ezzati. Svet je jednoducho ťažší a ťažší, zvlášť na západe, poznamenala agentúra AP.

Index BMI, podľa ktorého sa stanovuje obezita, celosvetovo vzrástol. Problémy s obezitou či nadváhou zvyšujú riziko srdcových chorôb, cukrovky, niektorých druhov rakoviny či artrózy. Vysoký krvní tlak, ktorý je ďalším kľúčovým rizikovým faktorom srdcových chorôb, je najväčším zabijakom na svete.

V Európe nadváhou trpí viac ako polovica dospelých, čo veľmi zaťažuje rozpočty štátov na zdravotníctvo. Jedinou výnimkou sú v západnej Európe Talianky, ktoré v porovnaní s rokom 1980 vážia menej. Podľa agentúry AFP je to odrazom zmeny miestnej kultúry, ktorá začala klásť väčší dôraz na líniu - a tiež dôsledkom nárastu priemernej výšky obyvateľov.

"Najťažšími na svete sú ľudia na tichomorských ostrovoch ako je Americká Samoa. Z rozvinutých krajín sú najťažší Američania, najľahší Japonci.

V roku 1980 bolo na celom svete obéznych približne 5 percent žien a 8 percent mužov. Do roku 2008 ich počet stúpol na takmer 10 percent mužov a 14 percent žien. To znamená, že obéznych je na celom svete 205 miliónov mužov a 297 miliónov žien. Ďalších 1,5 miliardy dospelých trpí nadváhou. Kilá ľudia naberajú všade, vrátane Ázie či Afriky.

Srdcové choroby sú primárnou príčinou smrti ľudí v rozvinutom svete a každoročne sa vynakladajú miliardy dolárov na zdravotnícke vybavenie a medikamenty na ich liečbu. Štúdia uvádza, že v niektorých oblastiach sa podarilo dosiahnuť pokrok, ale znepokojenie prevažuje.

Napríklad v Severnej Amerike sa podarilo znížiť počty mužov trpiacich na vysoký krvný tlak, ktorí boli predtým bez lekárskeho dohľadu. V Austrálii, na Novom Zélande a Nové Guinei sa znížil počet žien s vysokým tlakom.

Bohaté krajiny podľa zistení odborníkov urobili zásadný pokrok v znížení počtu osôb s vysokým krvným tlakom a zvýšeným cholesterolom. Napriek tomu celkový počet ľudí s hypertenziou stúpol zo 600 miliónov v roku 1980 na takmer miliardu v roku 2008; k zvýšeniu tohto počtu prispelo aj starnutie globálnej populácie a zvýšenie počtu obyvateľov na Zemi.

U pacientov s veľkým bruchom je väčšie riziko úmrtia

Ludia s ischemickou chorobou srdca sú vystavení väčšiemu riziku úmrtia, ak majú v oblasti pása uložený tuk. Vyplýva to z najnovších výskumov amerických vedcov.

Tím z organizácie Mayo Clinic, ktorý analyzoval údaje z piatich štúdií týkajúcich sa 15 923 pacientov, zistil, že toto riziko sa týka dokonca aj ľudí s normálnym indexom telesnej hmotnosti (BMI). Ako výskumníci uviedli pre Journal of the American College of Cardiology, ľudia s tukom v oblasti pása by sa mali pokúsiť schudnúť.

Vedci z Mayo Clinic sa sústredili na rozdiel medzi obvodom bokov a pása pre zmeranie množstva tuku v spomínanej časti tela, ale aj na BMI, ktorý je pomerom výšky a váhy. Ako zistili, riziko smrti je až o 75 percent vyššie u ľudí so zásobami tuku v oblasti pása v porovnaní so štíhlymi pacientmi. Dokonca aj u pacientov s normálnou hmotnosťou, u ktorých sa BMI pohybuje medzi 20 a 25, je riziko vyššie, ak majú tuk sústredený v oblasti brucha.

"BMI je iba meranie váhy vo vzťahu k výške. Čo sa zdá byť dôležitejšie, je to, ako je tuk rozložený v tele," uviedol Thais Coutinho z Mayo Clinic. Výskumníci súhlasia s tým, aby lekári robili merania obvodu bokov a pása u všetkých pacientov s ischemickou chorobou srdca, aby im mohli poradiť, ako znížiť ich riziká.

Podľa British Heart Foundation by ľudia so srdcovými ochoreniami mali byť opatrní. Podľa Mikea Knaptona z tejto organizácie "štúdia ukázala, že abdominálna obezita (pri ktorej je tuk uložený v oblasti pása) je významným rizikovým faktorom u pacientov s koronárnou chorobou srdca dokonca aj vtedy, ak majú normálny BMI a zdravú hmotnosť".

"Môže byť mätúce počuť, že rastúci BMI je pre vás zlý a potom počuť, že obvod pása je dôležitý, dokonca dôležitejší ako BMI. Ja by som poradil, aby váš BMI bol vo všeobecnosti medzi 20 a 25, a ak trpíte srdcovou chorobou, musíte byť mimoriadne opatrný, ak máte v oblasti pása nadbytočnú hmotnosť," dodal.

Pri chudnutí sú dôležité centimetre v páse, nie kilá...

Viacerí odborníci na výživu a fitness tréneri váhu nepoužívajú a tento trik odporúčajú aj svojim zverencom.

Čím je obvod pása väčší, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť častejšieho vzniku rôznych zdravotných problémov...

Na prvom mieste by podľa nich mal byť pocit. Sú za to, že nabraté kilogramy nie je len vidieť, ale aj cítiť. Odvážte sa teda pred odhodlaním schudnúť a potom až keď cítite, že stačí. Údaj bude bonbónikom (za odmenu) a verte, že si ho tipnete takmer presne. Váhu odložte bokom, schovajte ju, aby ste ju nemali na očiach a nezvádzalo vás postaviť sa na ňu.

Vo všeobecnosti je totiž veľkou motiváciou neustále klesajúce číslo, no ak v istých hormonálnych výkyvoch vzrastá, vie spraviť poriadnu šarapatu, najmä v hlave, kde sa celé chudnutie rodí, ale často krát aj zaniká. Ďalším, menej stresujúcim ukazovateľom toho, či sme schudli alebo naopak pribrali, je oblečenie. Dierka na opasku alebo gombíky na blúzke okamžite signalizujú zdvihnutý prst. Zábavnou "váhou" je aj fotoaparát. Odfotografujte sa v tej istej pozícii, na tom istom mieste pred – počas a po.

Čím menej stresu vložíte do procesu chudnutia a budete sa vyvarovať slovku "musím", tým vyššie sú vaše šance. Chudnúť začnite spontánne, bez zväzujúceho záväzku. Pôjde to ľahšie. Dôležité je zvážiť cifru, na ktorú sa chcete dostať. Tú si potom pamätajte, často na ňu myslite a seba si predstavujte ako štíhleho človeka. Inak to zrejme nepôjde. Kto v úspech neverí, ťažko ho dosiahne.

Odborník na výživu, Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy, si myslí, že na schudnutie štyroch centimetrov v páse stačí len "častejšie vstať zo stoličky". Istá štúdia na skupine ľudí v strednom veku preukázala, že tí, čo obmedzili počet hodín sedenia a vstali zo svojich stoličiek o niečo častejšie (hoci len na minútu), boli v páse štíhlejší o viac ako 2,54 centimetrov, ako tí, čo vysedávajú na stoličke dlhšie.

Bukovský sa tiež prikláňa k chudnutiu "podľa obvodu pása". Ten je preňho aj indikátorom zdravia. "Čím je obvod pása väčší, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť častejšieho vzniku rôznych zdravotných problémov, ako sú zápaly, vysoký krvný tlak, inzulínová rezistencia, vysoká hladina cukru v krvi a ukladanie tukových zásob na životne dôležitých vnútorných orgánoch," uviedol a dodal, že všetky uvedené faktory zvyšujú riziko vzniku cukrovky a srdcových ochorení.

Komu sa teda nechce zdravo stravovať ani pravidelne cvičiť, mal by sa zdvihnúť zo stoličky alebo z postele častejšie, ako potrebuje. Bukovský odporúča vstať raz za hodinu a komu chýba disciplína, nech použije pripomienkovač. Človek, ktorý presedí viac ako je zdravé, podľa štatistiky žije kratšie a riziko vzniku srdcových ochorení je uňho vyššie.

Podporiť schudnutie v páse možno aj popíjaním Rembraco Slim kavy, zaradením obilnín do jedálnička a pravidelným cvičením.

Na cukrovku pomáha čokoláda aj káva ???

U tých cukrovkárov, ktorí konzumovali viac kakaa, sa znížila hladina zlého cholesterolu a zvýšil sa obsah dobrého.

Odborníkov z univerzity v britskom Hullu zaujímal vplyv kakaa na diabetikov. A tak sa rozhodli overiť si to. Niekoľko desiatok ľudí s cukrovkou 2. typu jedlo počas 16 týždňov tyčinky čokolády. Všetky síce vyzerali rovnako, ale mali rozdielny obsah kakaa. U tých, ktorí konzumovali viac kakaa, sa znížila hladina zlého cholesterolu a zvýšil sa obsah dobrého. Podľa vedcov za to mohli najmä polyfenoly, ktoré čokoláda s vysokým obsahom kakaa obsahuje.

Káva ako prevencia?
Pitie kávy je dobrou prevenciou diabetu. Tvrdia to juhoamerickí vedci z univerzity v brazílskom Sao Paule. Ich štúdia na 70-tisíc ženách ukázala, že tie, ktoré si po obede dávajú šálku kávy, majú o tretinu nižšie riziko vzniku cukrovky 2. typu ako tie, ktoré kávu nepijú. Zistilo sa však, že blahodarné účinky má aj káva bez kofeínu - ale len ak sa pije po obede. Súvislosť medzi pitím kávy a cukrovkou hľadali už mnohé predchádzajúce výskumy, ale zatiaľ nebolo zistené, aký mechanizmus ich spája.

Tím doktorky Sartorelliovej sledoval 41- až 72-ročné ženy a výskum trval 11 rokov. Vyšlo najavo, že u žien pijúcich aspoň tri šálky kávy denne bol výskyt tejto choroby o 27 percent menej častý, ako keď sa pije doobeda. Tým, ktoré si dopriali šálok viac, sa znížilo riziko až o 33 percent.
Zdroj: American Journal of Clinical Nutrition

Rembraco Slim káva

Vedeli ste, že?
diabetom je na celom svete postihnutých takmer 250 miliónov ľudí, očakáva sa, že do roku 2025 ich bude približne 380 miliónov

každých 10 sekúnd niekto zomrie v dôsledku komplikácií súvisiacich s diabetom

každý rok sa vyvinie u ďalších 7 miliónov ľudí

ide o štvrtú najčastejšiu príčinu úmrtí na svete, každý rok zomrie na jeho dôsledky alebo komplikácie s ním spojené 3,8 milióna ľudí
ohrozuje ľudí v každom veku

viac ako 50 percent tých, ktorí ochoreli na diabetes 2. typu, mohlo svojmu ochoreniu predísť

India má najväčšiu populáciu ľudí s cukrovkou na svete, pričom sa odhaduje na 41 miliónov ľudí, čo predstavuje 6 percent jej dospelej populácie

v Číne, kde má diabetes 4,3 percenta populácie, sa očakáva, že v nasledujúcich 20 rokoch počet ľudí s týmto stavom presiahne 50 miliónov

každoročne sa diabetes 1. typu objaví približne u 70-tisíc detí vo veku 14 a menej rokov

Zdroj: Diabetes Atlas, 3. vydanie, International Diabetes Federation 2006

Aké sú normálne hladiny tukov v krvi?

Keď sa chcete dozvedieť, aké sú normálne hladiny tukov v krvi, aj od odborníkov počujete často rôzne čísla.

Je to preto, že tzv. odporúčaná hodnota zlého cholesterolu (LDL) závisí od toho, v akom stupni rizika sa daný človek nachádza. Iná je hodnota pre pacienta po infarkte, iná pre muža fajčiara s vysokým krvným tlakom a zvýšeným cholesterolom, a napokon iná pre mladú ženu, ktorá nemá žiadne iné rizikové faktory aterosklerózy. Pre jednoduchosť je možné uviesť 4 čísla (všetky sú uvedené v milimóloch na liter):

- 5,0 – celkový cholesterol – hodnoty nižšie sú považované za normálne3,0 – LDL cholesterol – vítané sú nižšie hodnoty, u pacientov, ktorí majú aspoň dva rizikové faktory aterosklerózy je táto hodnota pod 2,5, ale u vysokorizikových by mala byť pod 1,8.

- 2,0 – triglyceridy – hodnoty nižšie sú žiaduce, ideálne pod 1,7. Často bývajú zvýšené u diabetikov, obéznych pacientov, resp. u ľudí s nedostatkom pohybovej aktivity.

- 1,0 – HDL cholesterol – keďže tento cholesterol nás chráni pred aterosklerózou, žiaduce sú hodnoty vyššie ako 1,0. Ak je jeho hodnota vyššia ako 1,6, potom je možné odrátať z hľadiska prognózy jeden rizikový faktor. Ľudia, ktorí majú veľmi vysoký HDL cholesterol (nad 2,0) sa často dožívajú vysokého veku, pokiaľ nemajú iné rizikové faktory aterosklerózy.

"Rodina tukov" – existujú aj "dobré", aj "zlé" tuky a tvoria neoddeliteľnú súčasť potravy spolu s bielkovinami (proteínmi) a cukrami (sacharidmi). U zdravého jedinca má tvoriť obsah tukov v potrave približne 15 – 30 % z celkového kalorického príjmu.

Čítajte aj ďalej

Serial o cholesterole. Cholesterol nie je zabijak...

Cholesterol má väčšina ľudí zakódovaný ako látku, ktorá sa podieľa na vysokej úmrtnosti následkom srdcovo-cievnych chorôb. Tento mýtus o absolútnej škodlivosti cholesterolu je však nespravodlivý, pretože nič nie je výlučne čierne alebo biele. Ako je to s cholesterolom naozaj?

Áno, platí, že vysoká hladina cholesterolu v krvi je varovným signálom srdcovo-cievnych chorôb. To ste si zapamätali dobre. Cholesterol je tuk a v krvi sa nerozpúšťa. Naozaj sa ukladá na stenách tepien, a to je známy proces nazývaný ateroskleróza. Cholesterol má však v organizme aj svoje nezastupiteľné úlohy. "Nachádza sa v tele každého cicavca, aj toho najzdravšieho," vysvetľuje MUDr. Alžbeta Béderová, CSc., zo Združenia pre zdravie a výživu. "Je prítomný v každej jeho bunke, pretože je jedným zo základných stavebných materiálov bunkových membrán. Z toho vyplýva, že každá bunka ho potrebuje na svoje normálne fungovanie."

V organizme sa nachádza približne 140 g cholesterolu, pričom vyše 90 % z tohto množstva obsahujú spomínané bunkové membrány. Za vznik aterosklerózy, známeho kôrnatenia tepien, zodpovedá len asi 5 % cholesterolu, ktorý prúdi v krvnej plazme. A práve spomínaných 5 % z celkového množstva v tele môže spôsobiť známu "vysokú hladinu cholesterolu v krvi" či ľudovo povedané, "mastnú krv", o ktorej sa toľko píše. U dospelého by sa optimálna hladina cholesterolu v krvi mala udržiavať v pásme od 3,5 do 5,0 mmol/l, u detí od 2,8 do 4,8 mmol/l. Nie je dobré mať cholesterol ani dlhodobo znížený, pretože nielen nadbytok, ale aj jeho nedostatok má mnohé negatívne prejavy.

Cholesterol navyše môže byť v laickom jazyku"dobrý" a "zlý". Ide o špeciálne nosiče, na ktoré je nadviazaný, nazývané lipoproteíny. HDL-lipoproteín robí v cievach poriadok a odvádza cholesterol z krvi do pečene a odtiaľ von z tela. Pečeňové bunky ako jediné v organizme majú totiž schopnosť zbaviť sa nadbytočného cholesterolu formou žlče. Aj preto cholesterol nadviazaný na HDL-nosič nazývame "osožný" alebo "ochranný" cholesterol a jeho hladinu zvyšuje najmä dostatočná fyzická aktivita. Naopak, tzv. LDL-cholesterol, ten "zlý", sa v prípade nadbytku usádza na stenách ciev a postupne ich upcháva. Jeho privysokú hladinu ani zďaleka nespôsobuje len príjem cholesterolu v potrave, ide o súhrn mnohých faktorov, ako sú genetické predpoklady, fajčenie, vysoký krvný tlak, stres, nedostatok pohybu.

Dôležité je preto zastúpenie jednotlivých foriem cholesterolu v krvi, ich vzájomný pomer. Ten je potrebné zistiť najmä v prípade, ak máte príliš vysokú hladinu celkového cholesterolu. Môže sa totiž – aj keď zriedkavejšie – stať, že máte veľa toho "dobrého", a to je v poriadku. Preto sa vyráta pomer medzi celkovým cholesterolom a hodnotou HDL v krvi a získava sa tak orientačný index vyjadrujúci možné riziko vzniku kôrnatenia tepien. Zvýšené riziko u mužov znamenajú čísla nad 4, u žien hodnoty nad 3,5.

Diétne odporúčania pri zvýšenom krvnom cholesterole sú známe, ide o dostatočný príjem ovocia, zeleniny, obilnín, orechov, strukovín či rýb. Vo všeobecnosti treba obmedziť spotrebu živočíšnych tukov a používať tuky rastlinné, vo zvýšenej miere jesť ryby. Pri úprave jedál uprednostňovať varenie, dusenie, grilovanie pred pečením, vysmážaním a fritovaním. Diéta a výživové odporúčania však nie sú všetko. Treba sa predovšetkým dostatočne hýbať, samozrejme vzhľadom na vek a zdravotný stav.

Malo by ísť o pravidelne vykonávanú športovú aktivitu (viac na strane XY), pri ktorej človek dosiahne istý počet úderov srdca za minútu a tento tep udrží aspoň pol hodinku tri razy do týždňa. Časom sa dosiahne tzv. tréningový efekt – po určitom čase počas rovnakej záťaže klesne srdcová frekvencia, zníži sa krvný tlak, stúpa HDL-cholesterol. Ľudovo sa tomu hovorí, že človek získa kondíciu. Dobrá "kondička" je najlepším liekom.

Odporúčané hodnoty "dobrého" a "zlého" cholesterolu (v mmol/l)

HDL-cholesterol
muži 1,0 - 1,4, ale optimálna hladina je viac ako 1,4
ženy 1,2 - 1,6, ale optimálna hladine je viac ako 1,6

LDL-cholesterol
obe pohlavia optimálna hladina je menej ako 2,5

Sledujte tému aj ďalej

Serial o cholesterole. Zoznámte sa. Cholesterol, tichý zabijak...

Cholesterol je pre ľudský organizmus nenahraditeľný a bez neho nie je možný život.

Podľa MUDr. Alžbety Béderovej zo Združenia pre zdravie a výživu je potrebné názory, že cholesterol je pre organizmus nepriateľ číslo jeden, poopraviť. Cholesterol má kľúčové postavenie medzi tukovými látkami, ktoré tvoria bunkové membrány zabezpečujúce dôležité bunkové funkcie. Okrem toho má rozhodujúce zastúpenie aj v žlči a žlčových kyselinách, ktoré slúžia na trávenie tukov, je východiskom na vytvorenie vitamínu D dôležitého pre stavbu kostí, tvorí základ steroidných hormónov aktivizujúcich sa napríklad pri rôznych druhoch stresu atď.

Cholesterol sa nachádza v organizme každého cicavca - aj toho najzdravšieho.
Celkový obsah cholesterolu v organizme je približne 140 g, pričom asi 93 % sa nachádza v bunkových membránach. Za vznik prípadnej aterosklerózy zodpovedá približne len 5 % cholesterolu, ktorý prúdi v krvnej plazme. Denne náš organizmus tvorí v pečeni, ale aj v črevnej stene asi 800 mg cholesterolu. Cholesterol sa vylučuje žlčou do dvanástnika a potom do čriev, kde sa ako dôležitá látka opätovne vstrebáva. Prísun cholesterolu potravou predstavuje denne asi 300 mg. Cholesterol v tele teda pochádza z dvoch zdrojov. Podiel cholesterolu z potravín je podstatne nižší ako cholesterol vnútorný.

Cholesterol sa nachádza výlučne v potravinách živočíšneho pôvodu.
V žiadnej rastline sa jeho prítomnosť nepodarilo dokázať.

Cholesterol je dobrý sluha, ale zlý pán.
Je nevyhnutný pre život, potrebuje ho prakticky každá bunka. Škodlivým sa stáva vo chvíli, keď je jeho ponuka nadbytočná. "Ak však v potrave obmedzíme prísun cholesterolu, prípadne ho z potravy úplne vylúčime, vôbec neovplyvníme vlastnú tvorbu cholesterolu, ktorá je pre jeho hladinu rozhodujúca," tvrdí prof. MUDr. Viliam Bada, CSc., z Bratislavy, vo svojej príručke Cholesterol trochu inak. "Potravina označená nápisom neobsahuje žiadny cholesterol nie je pre pacienta so zvýšenou hladinou cholesterolu bezpečnou voľbou. Aj potravina úplne bez cholesterolu môže obsahovať látky významne zvyšujúce hladinu cholesterolu!"

Hladinu cholesterolu rozhodujúcim spôsobom zvyšujú transformy mastných kyselín a nasýtené mastné kyseliny.
Transformy mastných kyselín (TFA) sa v prirodzených potravinách vyskytujú len vo veľmi malom množstve. Medzi dva hlavné zdroje TFA patria stužené rastlinné tuky (najmä lacné stužené tuky určené na pečenie a stužený pokrmový tuk používaný pri výrobe plniek do keksov, zákuskov, dobošiek, ako lacné polevy) a potraviny pripravené fritovaním. Fritovanie je hlavným spôsobom prípravy jedál v reštauráciách rýchleho občerstvenia. Na druhom mieste zvyšujú hladinu cholesterolu nasýtené mastné kyseliny. Ich hlavným zdrojom z hľadiska našej spotreby sú predovšetkým živočíšne potraviny (maslo, mäso, mlieko a výrobky z nich), ale v skutočnosti najvyšší podiel týchto kyselín obsahujú dva rastlinné tuky - kokosový tuk a palmový jadrový tuk.

Aj nesprávne pripravené vegetariánske menu teda môže zvyšovať hladinu cholesterolu.
Ak budete jesť fritovanú cukinu, fritovaný špíz z tofu, vyprážaný hermelín s hranočelkmi s náhradou majonézy vyrobenej s prímesou čiastočne hydrogenizovaného sójového oleja a ako dezert obľúbené kokosové pochúťky (napr. laskonku, kokosové guľôčky), prijmete vysokú koncentráciu škodlivých mastných kyselín. Podľa prof. MUDr. Daniela Pellu, PhD., z Košíc úmrtnosť na srdcové choroby patrí v Indii medzi jednu z najvyšších. Indovia pritom takmer vôbec nejedia mäso, ale spotrebujú najviac margarínov na svete.

Pri udržiavaní zdravej hladiny cholesterolu je dôležitý výber nielen druhu pokrmu, ale aj jeho vhodná príprava.
Medzi odporúčané postupy patria varenie, dusenie, grilovanie či opekanie na malom množstve tuku. Bez tuku je možné jedlo pripravovať s pomocou kvalitnej teflónovej panvice, v teplovzdušnej či mikrovlnnej rúre, v pare (parné hrnce), v antikorových nádobách s posilneným dnom, v alobale či vo fólii.

Jestvuje živočíšny tuk, ktorý pomáha veľmi efektívne znižovať hladinu cholesterolu.
Ide o rybí tuk, ktorý sa toľko odporúča v rámci prevencie srdcovo-cievnych ochorení. V prípade rýb dokonca platí - čím mastnejšia, tým zdravšia. Ryby (podobne ako rastlinný olivový olej alebo iné za studena lisované oleje) totiž obsahujú veľké množstvo tzv. nenasýtených mastných kyselín. Úmrtnosť na srdcové choroby je najnižšia u Eskimákov. Tí síce konzumujú veľa cholesterolu, ale jedia aj veľa rýb. Ryby teda treba jesť 2-, 3-krát týždenne, pri neznášanlivosti aspoň 3-omega mastné kyseliny v tobolkách. Črevné vstrebávanie cholesterolu významne znižuje vláknina v strukovinách, ovse, jačmeni. Strukoviny vo všeobecnosti predstavujú zdroj 3-omega mastných kyselín. Viac ich je, samozrejme, v rybách.

Cholesterol nie je len jeden. Poznáme "dobrý" HDL-cholesterol a "zlý" LDL-cholesterol. Bežne sa súčet všetkých druhov cholesterolu pomenúva ako celkový cholesterol.
"Dobrý" cholesterol je schopný na seba viazať cholesterol, vychytávať ho z cievnej steny, a tým pôsobiť proti rozvoju aterosklerózy. "Zlý" cholesterol je hlavnou látkou potrebnou pre vznik kôrnatenia tepien. Cieľom by malo byť dosiahnuť čo najvyššiu hladinu "dobrého" HDL-cholesterolu, ktorý plní v tele ochrannú úlohu.

"Dobrý" HDL-cholesterol je možné zvyšovať aj bez použitia liekov - a veľmi efektívne.
A to pravidelným, každodenným aeróbnym cvičením vytrvalostného typu. Aeróbne cvičenie zvyšuje spotrebu kyslíka, zvyšuje produkciu tepla, preto sa navonok prejavuje potením. Optimálne je urobiť 10-tisíc krokov za deň (alebo 5 - 6 km). Vítaný je zvlnený terén alebo chôdza do schodov. Výdaj energie prehlbuje chôdza kombinovaná s použitím upravených lyžiarskych palíc (nordic walking).

Odporúčané hodnoty tukov v krvi (v mmol/l)

Celkový cholesterol
požadovaný menej ako 5,0
hranične zvýšený 5,0-6,0
vysoký viac ako 6,0

Dobrý (HDL) cholesterol
Muži
nízky - menší ako 1,0
blízky optimálnemu - 1,0-1,4
optimálny - viac ako 1,4

Ženy
nízky - menší ako 1,2
blízky optimálnemu - 1,2-1,6
optimálny - viac ako 1,6

Zlý (LDL) cholesterol
platí pre obe pohlavia
optimálny - menej ako 2,5
blízky optimálnemu - 2,5-3,5
hranične zvýšený - 3,5-4,0
vysoký - 4,0-5,0
veľmi vysoký - viac ako 5,0

U pacientov s ochorením srdca a ciev či cukrovkou sú odporúčané hodnoty celkového cholesterolu a LDL-cholesterolu ešte prísnejšie.

Rozdelenie tukov

1. Podľa zdroja
viditeľné: maslo, sadlo, rastlinné tuky, oleje, mastné časti mäsa
skryté: zákusky, sušienky, tučné syry, tučné pečivo-croissanty, šišky, mastné, vyprážané jedlá
2. Podľa pôvodu
živočíšne: maslo, sadlo, loj, slanina
rastlinné: olivový, repkový, slnečnicový, sójový olej a rastlinné tuky z nich vyrábané

Sledujte tému

Serial o cholesterole. Tak ako je to ?

Cholesterol: potrebný aj nebezpečný

Takmer 52 percent všetkých úmrtí na Slovensku ide na vrub kardiovaskulárnych chorôb. Situácia je alarmujúca najmä preto, že kým pred rokmi sa infarkt či mŕtvica týkali skôr starších ľudí, dnes sa veková hranica hrozivo znižuje.
"Mladí čoraz viac sedia pred počítačom či televíziou, vozia sa výťahmi. Sú menej fyzicky zdatní, častejšie trpia nadváhou a nezdravo sa stravujú,” konštatuje docent Gabriel Kamenský. Redukciou rizík však možno znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 percent.

Nenahraditeľný
Cholesterol je nenahraditeľný, život bez neho nie je možný. Je zložkou každej bunky ľudského tela, slúži na tvorbu niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín. Jeho časť si telo vytvára samo a časť sa do organizmu dostáva potravou. A práve tomu sa pripisovala hlavná úloha v rozvoji aterosklerózy. Výskumy však potvrdili, že to celkom tak nie je.

"Význam cholesterolu predurčuje, že organizmus nemôže závisieť od jeho prísunu potravou, ale musí mať vybudovaný mechanizmus na jeho vlastnú tvorbu. V priebehu evolúcie sa veľmi často vyskytli obdobia, keď bol nedostatok potravy a telo si preto vyvinulo a zachovalo kontrolné mechanizmy, ktoré dokázali zabezpečiť jeho potrebné množstvo aj pri nízkom prísune z potravy,” píše v knihe Zdravý životný štýl docentka Jana Jurkovičová.

"Takže človek je geneticky lepšie vybavený na nedostatok než na nadbytok cholesterolu." Denne si ho organizmus vytvára v pečeni a v stene čreva asi 800 mg. Cholesterol sa potom vylučuje žlčou do dvanástnika a potom do čreva, kde sa ako dôležitá látka opätovne vstrebáva. Jeho prísun potravou predstavuje denne len asi tretinu celkového množstva. Zdrojom cholesterolu v potrave sú najmä vnútornosti, vajcia a iné výlučne živočíšne potraviny.

Aj keď je pre telo dôležitý, neodporúča sa ho skonzumovať denne viac ako 300 miligramov. Dôležitú úlohu v regulácii jeho hladiny v krvi má najmä rastlinná strava. Štúdie dokázali, že znižuje jeho spätné vstrebávanie v čreve a tým aj celkovú hladinu v krvi.

Aký je ideálny
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že priemerná hodnota celkového cholesterolu u Európanov sa pohybuje od 4,5 mmol/l (milimólov na liter). Odporúčaná hladina celkového cholesterolu pre väčšinu ľudí je menej ako 5,0 mmol/l, ale ľuďom, ktorí trpia niektorými srdcovocievnymi ochoreniami, sa odporúča hladina menej ako 4,5 mmol/l.

Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu považované množstvo 5,2 milimólu na 1 liter krvnej plazmy. Hladiny v rozsahu 5,2 až 6,5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6,5 mmol/l za veľmi vysoké. Pri tejto hladine je riziko infarktu či mŕtvice veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiaduca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia napríklad na rakovinu.

Cholesterol a gény
Niektorí ľudia môžu zjesť čokoľvek a ich cholesterol je v poriadku. Iní si na stravu dávajú pozor a ich hodnoty aj tak nie sú ideálne. Odborníci z americkej Berkeley National Laboratory vedia prečo. Tvrdia, že za všetko môže genetika. Hovorí o tom aj štúdia, ktorej sa podrobilo 28 párov jednovaječných dvojčiat. Tie striedali stravu s rozdielnym množstvom tuku. Jeden zo súrodencov bol navyše vždy aktívny športovec. Počas štúdie im priebežne merali hladiny cholesterolu. Súrodenci reagovali na rozdielnu stravu rovnako. Ak jedno z dvojčiat mohlo konzumovať čokoľvek bez rizika, súrodenec bol na tom podobne. Iné páry museli, naopak, čeliť jeho nárastu bez ohľadu na to, či športovali, alebo nie. Pritom o športe je známe, že jeho hladiny pozitívne ovplyvňuje.

Faktor genetiky síce ovplyvniť nedokážeme, ale na čom rozhodne popracovať môžeme, je životospráva a životný štýl. Redukovať treba hlavne potraviny živočíšneho pôvodu. Pri výbere tukov dávajte prednosť rastlinným, napríklad olivovému a repkovému oleju.

Ktoré tuky škodia a ktoré nie?
Len tretina ľudí vie, že maslo, šľahačka, vnútornosti, topené syry neprospievajú zdraviu. Všetky patria do skupiny nasýtených mastných kyselín, teda tých "zlých". Z "dobrých" mastných kyselín sú najdôležitejšie všetkým omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny (n-3 PUFA) a omega-6 (n-6 PUFA). Tie si telo nevie samo vytvoriť a je odkázané len na ich prívod potravou. Obsahujú ich najmä ryby, ľanový olej, vlašské orechy, olej z repky olejnej, strukoviny, horčičné semená, v menšom množstve mandle, lieskové orechy.

Ak sa hovorí o dobrých a zlých tukoch, hovorí sa o LDL a HDL cholesterole. "LDL cholesterol je považovaný vo všeobecnosti za zlý tuk, to znamená taký, ktorý sa podieľa na vývine aterosklerózy a jej komplikácií. Pokiaľ ide o HDL cholesterol, ten je považovaný za dobrý. Vysoké hladiny HDL cholesterolu sú spojené s nižšou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia," píše v knihe Zdravý životný štýl profesor Daniel Pella.

"Dobrý" cholesterol plní úlohu obmedzovača "zlého". Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. "Navyše každé zníženie takzvaného "zlého", LDL cholesterolu len o jediné percento znižuje srdcovo-cievne riziko o dve percentá. Alebo inak. Desaťpercentné zníženie celkového cholesterolu v spojení s poklesom krvného tlaku o 10 percent vedie až k 45-percentnému zníženiu rizika ischemickej choroby srdca," píše profesor Pella.

Chýbajú nám ryby
Grónski Eskimáci majú najnižší výskyt ischemickej choroby srdca napriek tomu, že jedia veľa cholesterolu a nasýtených tukov, ktoré pochádzajú z mäsa tuleňov, veľrýb a divej zveri. Znamená to teda, že len samotný prísun vyššieho množstva cholesterolu k vzniku ochorení srdca nestačí. Ide skôr o vyváženú skladbu tukov v potrave.

Názor na cholesterol sa v posledných časoch mení. Vedci tvrdia, že nebezpečnejší je jeho nedostatok ako prebytok. Organizmus si jeho príjem reguluje – napríklad z 200 gramov masla si vezme iba 7,6 mg. Ešte markantnejšie je to vraj v prípade vajec. Lekári odporúčajú aj konzumáciu tučných rýb (losos, tuniak) aspoň dva- až trikrát do týždňa. Vedci len nedávno potvrdili, že omega-3 mastné kyseliny sú, popri pozitívnych účinkoch na znižovanie hladiny cholesterolu v tele, nevyhnutné aj pre zdravý vývoj očí a mozgu. Hitom sa stáva vysoko koncentrovaná omega-3 mastná kyselina s vysokým obsahom mastných kyselín z lososa. Červenú farbu lososieho mäsa spôsobuje astaxanthin – jeden z najsilnejších prírodných antioxidantov. Látky obsiahnuté v mäse lososa znižujú hladinu cholesterolu, krvný tlak a vôbec pomáhajú srdcu.


Vhodnou potravou a pohybom možno až o 80 percent znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev.
Skôr ako však bude neskoro je dobré pamätať na prevenciu. Vhodným sa javí spojiť príjemné s užitočným, v podobe doplnku výživy prichádzajúcim z produkcie Rembraco Herbal Medica (Brazilia). Ide o Rembraco Slim kávu, oktorej účinkoch sa už presvedčili milióny spokojných užívateľov v Európe. Rembraco Slim najdete na stránke spoločnosti Rembraco Networking (angl.)

Zvysena hladina tukov v krvi, triglyceridy, cholesterol..., vysoke hodnoty ? Ako na to ?

Hyperlipidémia – zvýšená hladina tukov v krvi

Hyperlipidémia znamená zvýšenú hladinu lipidov (tukov), vrátane cholesterolu a triglyceridov v krvi. Hoci väčšina ľudí s hyperlipidémiou nemá žiadne príznaky, jej prítomnosť predstavuje zvýšené riziko ochorení srdcových (vencovitých) tepien, v dôsledku ich zhrubnutia alebo kôrnatenia. Ochorenie vencovitých tepien môže viesť k ischemickej chorobe srdca (ICHS), k angíne pektoris alebo k srdcovému infarktu. Postihnutie mozgových tepien môže viesť k porážke.

Hladinu tukov možno skoro vždy upraviť kombináciou diéty, znížením hmotnosti, cvičením, prípadne liečbou. Na liečbu nie je neskoro ani vtedy, keď sa už ochorenie tepien prejavilo; zníženie hladiny tukov u ľudí s týmto ochorením môže znamenať záchranu života.

Je mnoho rozdielnych typov tukových častíc (lipoproteínov). Krvné skúšky môžu určiť hodnoty najbežnejšie meraných lipoproteínov. Pri bežných krvných skúškach zameraných na tuky sa meria hladina celkového cholesterolu, tzv. LDL a HDL cholesterol a triglyceridy.

Celková hladina cholesterolu
Prijateľná hodnota hladina cholesterolu je zvyčajne menej než 5 mmol/l. Rozhodnutie o liečbe sa však väčšinou zakladá na základe výšky hladiny tzv. LDL a/alebo HDL cholesterolu a nie celkovej hladiny cholesterolu.


LDL cholesterol
Nízka hustota lipoproteínového (LDL) cholesterolu (niekedy označovaného ako zlý cholesterol) je presnejším indikátorom ochorenia vencovitých tepien ako celková hladina cholesterolu. Veľký počet štúdií potvrdzuje, že zvýšená hladina LDL cholesterolu je spojená so zvýšeným výskytom ochorenia vencovitých tepien. Osoby s hyperlipidémiou by mali poznať svoju hladinu LDL cholesterolu a tiež hladinu LDL, ktorú by mali dosiahnuť. Tento cieľ závisí od viacerých faktorov, vrátane prítomnosti ochorenia vencovitých tepien, resp. od výšky vypočítaného 10-ročného rizika vzniku ochorenia vencovitých tepien u osôb, u ktorých sa zatiaľ ochorenie neprejavilo.
Hodnotenie 10-ročného rizika vychádza z informácií veľkého množstva klinických štúdií, pričom v Európe sa používa tzv. SCORE systém, kde do jednoduchej tabuľky sa doplnia údaje o hladine vášho celkového cholesterolu, hodnoty vášho tlaku krvi, vaše pohlavie a vek.
Meranie LDL cholesterolu je treba robiť nalačno, pričom optimálne je pred odberom nejesť aspoň 12 hodín.

V USA sa používa iný systém vychádzajúci z jednej z najdlhšie trvajúcich štúdií na svete - Framingham Heart Study, ktorá sledovala účastníkov, ich deti a vnúčatá viac ako 50 rokov. Pacienti si môžu vypočítať svoje 10-ročné riziko na tejto internetovej stránke: http://hp2010.nhlbihin.net/atpiii/calculator.asp

Triglyceridy
Zvýšené hodnoty triglyceridov sú tiež spojené so zvýšeným rizikom ochorenia vencovitých tepien. Hodnoty triglyceridov sa delia takto:
normálna hladina - menej než 1,7 mmol/l
hraničná hodnota – 1,7 – 2,3 mmol/l
vysoká hladina – 2,3 – 5,7 mmol/l
veľmi vysoká hladina - vyššia ako 5, 7 mmol/l
Hladina triglyceridov by sa mala merať po 12 až 14 hodinách bez jedla.

HDL cholesterol
Nie každý cholesterol je zlý. HDL cholesterol sa zvykne označovať aj ako "dobrý cholesterol" a jeho zvýšené hodnoty znižujú riziko ochorenia vencovitých tepien. Veľmi vysoká hladina HDL (vyššia alebo rovnaká ako 1,6 mmol/l) sa v USA považuje za priaznivý faktor pri ochorení vencovitých tepien. Naproti tomu, lekár môže odporučiť liečbu ľuďom s nízkymi hodnotami HDL cholesterolu 1 mmol/l), najmä ak už trpia ochorením vencovitých tepien.

Skríning cholesterolu
Sledovanie hladiny cholesterolu v SR sa odporúča vo veku do 18 rokov a v 40. roku života. U pacientov ohrozených rizikom ochorenia vencovitých ciev by sa mala liečiť abnormálna hladina tuku v krvi.
Sledovanie hladiny cholesterolu sa odporúča začať medzi 20 a 35 rokom života u mužova a u žien medzi 20 až 45 rokom u pacientov s cukrovkou a u tých, u ktorých sa v rodine vyskytujú kardiovaskulárne ochorenia pred 50. rokom života u mužských príbuzných alebo pred 60. rokom u žien, rodinný výskyt hyperlipidémie, alebo viaceré rizikové faktory vzniku ochorenia vencovitých ciev (napr. fajčene, zvýšený tlak). Optimálny časový interval medzi meraniami nie je daný; odporúča sa meranie každých päť rokov s kratším intervalom u pacientov s normálnym až vysokou hladinou tukov a dlhšími intervalmi u ľudí s nízkym rizikom vzniku ochorenia a nízkou až normálnou hladinu tukov v krvi. Nie je daný ani vek, kedy sa má s meraniami hladiny cholesterolu skončiť.

Pre daľšie inormácie o tom ako redukovať vysoké hladiny kliknite SEM