utorok 13. septembra 2011

Ochorenia prenášané kliešťami na psov a mačky

Kliešte patria medzi najčastejšie vonkajšie parazity u psov a mačiek. Títo paraziti majú vplyv na zdravie človeka aj zdravie zvieraťa, pretože prenášajú rôzne nebezpečné ochorenia. Kliešte sú celosvetovo sa vyskytujúci parazity. Psy v Európe môžu byť napadnutý až jedenástimi druhmi kliešťov, ktorých sa biológia, ekológia, výskyt a úloha ako prenášača ochorenia sa výrazne líši. Všetky druhy kliešťov v Európe, ktoré parazitujú u psov, patria medzi trojhostiteľské kliešte, čo znamená, že rôzne vývojové štádia tohto parazita ( larva, nymfa, imago, dospelý kliešť ) cicajú krv u rôznych živočíchov, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť prenosu ochorenia z rezervoárneho cicavca na psa alebo človeka. Pes a človek je najčastejšie napadnutý dospelými kliešťami. Psy svojím častým pohybom v lesoch a vo vysokých trávnych porastoch patria medzi najviac ohrozenú skupinu psov, čo sa týka napadnutia kliešťami a prenosu ochorenia z kliešťov. V našich podmienkach je najrozšírenejším kliešťom druh Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Tento kliešť sa vyskytuje po celom území, najčastejšie ho možno nájsť na okrajoch listnatých lesov, parkov, na zatrávnených plochách a podobne. Je to malý roztoč, v dospelosti saje krv iba samičky, samci už ďalšiu potravu nepotrebujú. Vývoj kliešťa je veľmi zložitý a dlhý, trvá i niekoľko rokov. Oplodnená samica po nasatí krvi odpadne z hostiteľa a v zemi kladie niekoľko tisíc vajíčok. Za 6 až 36 týždňov podľa podmienok prostredia sa z vajíčok liahnu drobné larvy. Tie už čakajú na hostiteľa a po nasatí krvi a odpadnutí sa menia na nymfy, ktoré tiež čakajú na hostiteľa. Dokážu čakať na vhodného hostiteľa veľmi dlhú dobu, niekedy i rok a pol až dva roky. Pohlavne sa nymfy rozlišujú až po nasatí krvi z hostiteľa a odpadnutí. Menší samci už ďalšiu potravu nepotrebujú a ďalej krv nesajú. Hostiteľa vyhľadávajú len samice, ktoré nasatím krvi zväčšujú 80 až 120 krát objem svojho tela. Po tomto nasatí v nich dozrievajú oplodnené vajíčka. Sezónna aktivita tohto kliešťa začína v marci a končí v októbri. Ďalším u nás často vyskytovaným kliešťom je Ixodes canisuga, ktorý sa najčastejšie vyskytuje v norách líšok a k masívnemu napadnutiu dochádza u psov brloharov, ktorí sa dostanú do týchto nor. Pijak lužný (Dermacentor recitulatus) je rozšírený v lužných lesoch a v okolí bažin riek a rybníkov. Tieto kliešte najčastejšie prenášajú ako pôvodcov ochorení mikroorganizmy ako sú Babezia canis, Babezia gipsoni, Borrelia afzelii, Borrelia garinii, Borrelia burgdorferi sensu stricto. Tkz. „Kliešť psej búdy“ Rhipecephalus sanguineus (ang. „kennel tick), je rozšírený celosvetovo. Tento druh je schopný prežívať aj v budovách, a to i na severe (Kanada a Škandinávia) a na juhu jeho výskyt zasahuje až do Austrálie. Dospelý jedinci tohto kliešťa parazitujú u divokých i domácich mäsožravcov, ale aj u oviec, kôz, hovädzieho dobytka, rôznej divokožijúcich zvierat, najčastejšie u zajacov a ježkov. Nedospelé jedince tohto kliešťa cicajú krv na rôznych drobných cicavcoch. V mestskom prostredí je však jediný hostiteľ všetkých štádií Rhipecephalus sanguineus pes, človek je napadnutý veľmi zriedka. V Európskych podmienkach sú aktívne od jarí do jesene, nové nymfy a dospelý jedinci často vyliezajú po stenách zo štrbín v úrovni podlahy. Veľmi zaujímavou je skutočnosť, že ako jediný z kliešťov dokáže istý čas prežívať aj v nie optimálnych podmienkach, vďaka tomu, že má na rozdiel od iných druhov kliešťov, nízke nároky na vzdušnú vlhkosť a zdržiava sa prevažne v interiéri v psích búdach, v škárach v podlahe, v stenách. Často boli nájdené množstvá drobných larvičiek lezúcich v byte po stenách, nábytku, kobercoch, ktoré sa vyliahli po tom, čo sa nacicaná samička nakládla vajíčka pod koberec. Rhipecephalus sanguineus je malý červeno-hnedý kliešť bez akejkoľvek ornamentácie na tele. Na hostiteľa sa prichytávajú obe pohlavia, no samčeky len na krátky čas. Dospelá samička cicia na hostiteľovi asi týždeň. Po odpadnutí nájde vhodný úkryt pre kladenie a vývoj vajíčok. Pukliny a rôzne štrbiny v domoch, garážach, psích búdach a výbehoch sú ideálnym miestom. Nacicaná samička môže naklásť až 5000 vajíčok. Tým, že samička kladie vajíčka často do štrbín v psích búdach, býva v blízkosti hostiteľa veľa jedincov tohto kliešťa, čo vedie k vysokej infestácii psov. Okrem straty krvi a priameho poškodenia kože, je Rhipecephalus sanguineus vektorom mnohých patogénnych mikroorganizmov, spôsobujúcich závažné ochorenia psov. Prenáša baktérie Ehrlichia canis, Anaplasma platys, ktoré napadajú červené krvinky hostiteľa, jednobunkovce Babesia canis a Hepatozoon canis. Najväčšia pravdepodobnosť jeho zanesenia k nám je „dovoz so psom“ zo zahraničia alebo v súvislostí s globálnymi zmenami, kedy sú pozorované aj zmeny v distribúcii patologických agens, ich hostiteľov a prenášačov. Kliešte môžu najčastejšie prenášať tieto ochorenia: Babezióza je ochorenie s prírodnou ohniskovitosťou, kde priebeh ochorenia môže byť rôzne závažný. Prebieha buď skryte, alebo je akútne či chronické. Pri babezióze ide o systémové protozoárne ochorenie, ktoré je spôsobené parazitom Babesia sp. Existuje vyše 100 druhov babézií, ale u psov ochorenie spôsobuje iba Babezia canis alebo Babezia gipsoni. Keď napadne psia babézia červené krvinky zvieraťa, dochádza k ich postupnému rozpadu, pričom je postihnutých stále viac krvných buniek. Babezióza je charakterizovaná anémiou (chudokrvnosť), žltačkou a výskytom krvi v moči. Medzi najčastejšie klinické príznaky patrí znížený príjem krmiva až úplná anorexia. Na viditeľných slizniciach sa pozoruje zožltnutie (žltačka), horúčka a zväčšenie lymfatických uzlín a sfarbenie moču je červené až zelenohnedé. Chronický priebeh sa prejavuje horúčkami, apatiou, zmenou chuti do jedla, chudnutím, krvavými hnačkami a zápalmi ústnej dutiny či svalovými opuchmi. Inkubačná doba kolíše 6 až 10 a niekedy aj 21 dní, nie je vzácnosťou aj inkubačná doba viac ako 3 mesiace po napadnutí kliešťom. Po inkubácií sa vyvíja anémia, ktorá v procese ochorenia vedie k poškodeniu obličiek a v dôsledku toho k poruchám celkovému metabolizmu psov až k úhynu psa. Pri liečbe podáva veterinárny lekár antiprotozoárné lieky. Borelióza ( resp. Lymská choroba ) je infekčná choroba ľudí a zvierat, ktorá sa v súčasnosti stala najčastejšou kliešťami prenášanou chorobou zo zvierat na ľudí a zvieratá. Borélie sú pohyblivé gramnegatívne baktérie, ktoré sú zahrnuté do rôznych genomických skupín. U nás majú najväčšie zastúpenie Borrelia afzelii a Borrelia garinii asi v 70% a Borrelia burgdorferi sensu stricto, ktorá sa vyskytuje v 20%. Samotná lymská borelióza sa môže manifestovať v troch štádiách. V období 3 - 5 dní po pricicaní kliešťa sa vyvíjajú prvé zmeny, neskôr sa pridružuje anorexia, slabosť, zvracanie a podobne. Ďalšie štádium sa môže vyvinúť 1 -2 mesiace po infekcii. Tretie štádium tkz. chronická neuroborelióza je záverečným štádiom tohto ochorenia. Prenos borélií z kliešťa na hostiteľa sa uskutočňuje počas cicania krvi po 36 až 48 hodín od pricicania kliešťa. Potom sa v krvi pomnožia, krvou a lymfou sa šíria do ďalších orgánov. Tam môžu dlhšiu dobu pôsobiť bez vyvolávania zápalových zmien, objavenie sa klinických príznakov súvisí aj s odolnosťou organizmu. Najvýraznejšími klinickými príznakmi sú v rannom štádiu, anorexia, apatia, bolestivé zmeny pohybového aparátu a horúčka aj nad 400 C. Poruchy pohybového aparátu zahŕňajú náhle bolestivé krívanie, opuchy jedného alebo viacerých kĺbov. Časté sú prítomné opuchy lymfatických uzlín. Z neurologických príznakov sa zisťujú zmeny v správaní, kŕče a zvýšená agresivita.
Vakcinácia je jediná priama ochrana proti lymskej borelióze. Vakcína proti borelióze ako jediná z dostupných vakcín na našom trhu obsahuje antigény B. afzelii a B. garinii, ktoré sú u nás najviac rozšírené. I keď v odbornej verejnosti sú odlišné názory na účinnosť takejto vakcinácie, vždy je vhodnejšie mať psa zavakcinovaného. Vakcináciu je vhodné ukončiť pred najvyšším sezónnym výskytom kliešťov. Vakcinovať sa môžu šteňatá od 12.týždňa, pri prvej vakcinácii je potrebná revakcinácia o 14-21 dní. Pre trvalú imunitu je potrebná každoročná revakcinácia. Liečba boreliózy vykonáva veterinárny lekár. Musí byť komplexná a zahrňuje kauzálnu a symptomatickú. Kauzálna liečba spočíva v podávaní antibiotík. Antibiotiká zo skupiny penicilínu a tetracyklínu sú účinné a vo väčšine prípadov nastupuje rýchla odpoveď u chorých končatín a kĺbov. Liečba trvá rôzne dlho podľa použitého antibiotiká a štádia ochorenia, pohybuje sa 14 až 30 dní. Hepatozoonóza je kliešťami prenášaná choroba divožijúcich a domácich mäsožravcov spôsobená jednobunkovým parazitom Hepatozoon canis. Vektor a zároveň definitívnym hostiteľom je už spomínaný kliešť Rhipecephalus sanguineus, ktorý sa nakazí cicaním na infikovanom hostiteľovi. Hepatozoon canis sa vyvíja v telovej dutine kliešťa, kde dochádza k formovaniu oocystov, z ktorej sa v tráviacom trakte psa po prehltnutí kliešťa uvoľnia sporozoity. Sporozoity penetrujú stenu čreva a krvou alebo lymfou sa rozsievajú do pečene, sleziny, lymfatických uzlín a kostnej drene. V týchto orgánoch prebieha vývoj zárodku po oplodnení bezjadrového vajíčka, vzniknuté merozoity vnikajú do neutrofilov a monocytov, kde formujú ústrojenstvo vytvárajúce pohlavné bunky, ktoré sa potom nachádzajú v periférnej krvi. Ochorenie prebieha väčšinou subklinicky, prípadne s miernymi príznakmi, imunitné zníženie účinnosti alebo koinfekcia s iným patogénnom môžu výrazne ovplyvniť manifestáciu ochorenia. V tkanivách indikujú prítomnosť merozoidov, pyogranulomatózny zápal. Prerušované a stiedavé príznaky zahŕňajú horúčku, depresiu, stratu hmotnosti, atrofiu svalov, slabosť, hnisavú očnú sekréciu a krvavú hnačku. Prekvapujúco chuť do jedla zostáva zachovaná. Často je pozorovaná bolesť v paraspinálnej oblasti. Horúčka môže kolísať v rozpätí 39,3 – 41,0 0C, v súvislosti so zhoršovaním a zlepšovaním zdravotného stavu. Definitívna diagnóza sa určí na základe laboratórneho vyšetrenia krvi Pes, ktorý sa nakazí, je doživotným hostiteľom tohto jednobunkového parazita. Doteraz nie je známa žiadna liečba, ktorá by postihnutého psa zbavila infekcie. Ehrlichióza. V nedávnej dobe bola identifikovaná rada druhov ehrlichií infikujúcich psov. Klasickým ochorením je akútne až chronické ochorenie, ktoré je vyvolané infekciou monocytov druhom Ehrlichia canis, ktorá napáda bunky imunitného systému. Klinické príznaky sú nešpecifické, čo často zapríčiňuje neskorú diagnózu. Symptómy sa odvodzujú od postihnutého krvného a lymfatického systému a obyčajne prechádzajú z akútnej do chronickej fázy, čo ovplyvňuje imunitný stav hostiteľa. V akútnych prípadoch sa objavuje horúčka, zväčšenie miazgových uzlín a sleziny, dýchacie problémy, málokrvnosť. Často sa objavujú rôzne sekundárne bakteriálne infekcie. V rôznom rozsahu sa môžu objaviť príznaky anorexie, depresie, strata vitality, stuhnutosť a nechuť k chôdzi, edém končatín, kašeľ alebo dýchavičnosť. Väčšina akútnych prípadov sa vyskytuje v teplejších mesiacoch roka. Úhyn je v akútnom štádiu vzácny, môže však dôjsť i k spontánnemu vyliečeniu. Priebeh akútneho štádia môže byť bez príznakov a môže sa z neho vyvinúť chronické ochorenie. Príznaky v chronickom štádiu sú rôzne podľa stupňa postihnutia jednotlivých orgánov. Môžu zahrňovať zlyhanie obličiek, zápal pľúc, zápal vnútornej časti oka, zápal mozgových plien, čiastočne ochrnutie, depresiu. Nápadným nálezom je výrazné chudnutie. U plemien s predlženou hlavou je bežné krvácanie z nosa, u všetkých plemien sa objavuje krv v moči a drobné krvácaniny na koži a sliznici. Diagnóza sa potvrdzuje laboratórnym vyšetrením krvi. V liečbe je liekom prvej voľby tetracyklín, ktorý sa podáva denne minimálne dva týždne, pri chronických prípadoch sa podáva 1 až 2 mesiace. Po liečbe sa v akútnych prípadoch teplota vracia k normálnym hodnotám za 24 až 48 hodín, pes sa stáva aktívnejší a začína prijímať potravu. Pri chronických prípadoch môžu pretrvávať zmenené hodnoty krvi 3 až 6 mesiacov, ale klinické príznaky vymiznú skôr. Nezanedbateľnú úlohu a veľký význam v prevencií týchto ochorení majú všeobecne platné preventívne opatrenia boja proti kliešťom. Účinnou preventívnou metódou je všeobecne známa ochrana proti kliešťom. Patrí medzi ne obmedzeniu pohybu v ohnisku nákazy a pravidelné používanie účinných prostriedkov, hlavne vo forme sprejov a obojkov. Vďaka pokročilému rozvoju veterinárnej farmácie je na našom trhu dostatok prípravkov, ktoré zabránia napadnutiu psov kliešťami a tým aj zabránia možnosti preniknutia pôvodcovi ochorenia do organizmu psa. Na našom území sa už domácky objavujú ochorenia, ktoré boli v minulosti iba importované na naše územie z iných oblastí. Napríklad babezióza psov, bola ešte pred pár rokmi len sporadicky importovanou nákazou zo Stredomoria. Dnes sú už u nás známe regióny s oblastným výskytom tohto ochorenia, a preto už v súčasnosti je potrebné vytvárať v prevencií všetky účinné opatrenia, pred prípadným rozširovaním týchto nebezpečných pre psov v našich podmienkach.
Účinnou ochranou proti rôznym insektom na našich domácich miláčikoch, hlavne u tých, ktorých chováme v exterieroch, alebo poľovných plemien, či zvierat ktoré sú často exponované pobytom v zalesnenej prírode, či iných stanovištiach klieštika, je prípravok, ktorý práve prichádza na Slovensko a do Čiech. CatanDog´s. Ide o jedinečný a revolučný prostriedok na ochranu vašich miláčikov. Je úplne nezávadný a neobsahuje žiadne chemické prostriedky doposiaľ používané na ochranu proti rôznym druhom insektov. Viac o CatanDog´s nájdete na Fun stránke.