piatok 8. júla 2011

Zahravate sa s infarktom...?

Kedy si koledujeme o infarkt?
Nečakané horúčavy posledných dní sprevádzalo aj časté naliehavé húkanie sanitiek. Aj vysoké teploty a prudké výkyvy počasia majú totiž vplyv na stav nášho srdca. Riziko infarktov je u nás vysoké, lekári ustavične dvíhajú varovný prst. Oprávnene, veď Slovensko patrí k špičke v Európskej únii, máme nelichotivý piaty najvyšší počet úmrtí na srdcovocievne choroby. Kedy je ohrozené naše srdce?
1. Infarkt je mužská choroba
Akože my menzes či laktačnú psychózu a oni infarkt? Tak to neplatí! Ženy umierajú na srdcovocievne choroby dokonca častejšie ako muži. Do príchodu menopauzy sú však vďaka všetkým tým ženským „veciam“ chránené hormónmi, a tak, čo sa týka rizika infarktu, majú v porovnaní s mužmi asi desaťročný odklad.
2. Srdce sa ozve najskôr po päťdesiatke
Veru nie. Na nemocničnom lôžku končí čoraz viac tridsiatnikov s infarktom myokardu. Dôvodom je najmä jedálniček v štýle piate cez deviate a pohyb obmedzený na cesty od dverí auta k dverám domu. A svoj podpis pod priskorou srdcovou príhodou necháva, samozrejme, aj stres.
3. Pohárik je dobrá prevencia
Áno, ale vychádzať s pohostinstva približne v čase, keď vychádza aj slnko, so starostlivosťou o zdravé srdce už nemá nič spoločné. Výskumy ukázali, že dobrým sluhom je alkohol maximálne v objeme 2 až 4 deci vína či pol litra piva denne. Každé deci navyše už z neho robí zlého pána a škodí nielen pečeni, ale aj srdcu.
4. Káva na čiernej listine
Ak ste ju tam zaradili aj vy, lebo jedna pani vám povedala, že škodí srdcu, pokojne ju môžete vyškrtnúť. Dvíha síce jemne tlak, ale podľa odborníkov nie viac ako vysoký účet za mobil vášho pubertiaka. Samozrejme, opäť platí, že aj dobrého veľa škodí.
5. Infarkt zaženiete aspirínom
Pri podozrení na infarkt lekári naozaj odporúčajú užiť tabletku anopyrínu nebo acylpyrínu. Kyselina acetylsalicylová, ktorú obsahujú, má totiž protizrážanlivé účinky. To však neznamená, že stačí do seba hodiť tabletku a ísť si v pohode ľahnúť. Človek s infarktom by sa mal čo najrýchlejšie dostať do rúk lekárov.
6. Vykašliavanie zmierni infarkt
Počuli ste o tom, že niektoré dievčatá si myslia, že ak pri sexe zatvoria oči, tak neotehotnejú? Tak toto je podľa kardiológov podobný nezmysel.
7. Po infarkte koniec so sexom
Je mnoho vecí, s ktorými by sme sa mali po varovaní v podobe infarktu rozlúčiť, ale sex to nie je. Ženy i muži sa po infarkte alebo operácii srdca môžu vrátiť k normálnemu sexuálnemu životu. U starších mužov môže byť nástup erekcie pomalší, ale neraz mávajú dlhšie trvajúci pohlavný styk a ejakuláciu dokážu kontrolovať lepšie ako mladší muži.
8. Na zlomené srdce sa neumiera
Ak si myslíte, že smrť zo zlomeného srdca mohli vymyslieť len scenáristi Šeherezády a podobných rozprávok pre veľkých, robíte chybu. Akútny stres, napríklad v dôsledku veľkého smútku, totiž zlyhanie srdca spôsobiť naozaj môže.

Kedy nám hrozí infarkt?
• Keď má náš krvný tlak vyššie hodnoty ako je 120/80 mmHg, čo je optimum.
• Keď nemáme pod kontrolou cholesterol a vzdialime sa požadovanej hodnote celkového cholesterolu, ktorá je menej ako 5,0 mmol/l.
• Keď máme zvýšenú aj hladinu krvného cukru. Požadovaná hladina cukru v krvi nalačno by mala byť menej ako 6,0 mmol/l.
• Ďalšie zdravotné riziko sa spája najmä s veľkosťou obvodu pása, vo vysokom riziku sú muži s obvodom pása nad 102 cm a ženy nad 88 cm.
Aké sú slovenské srdcia?
- Slovensko má v Európskej únii piaty najvyšší počet úmrtí na srdcovocievne choroby;
- na ischemickú chorobu srdca zomiera 1,5-krát viac ľudí ako v Česku;
- z okolitých štátov Európskej únie sme mali za 14 rokov najnižší pokles úmrtí na srdcovocievne choroby;
- iba 10 percent ľudí do 65 rokov nie je ohrozených srdcovocievnymi ochoreniami

Spravme si zo stresu sluhu
Srdcovocievne choroby si podľa štatistík u nás každoročne vyžiadajú toľko úmrtí, ako dohromady spôsobia AIDS, tuberkulóza, malária, diabetes, všetky formy rakoviny a chronické respiračné ochorenia. Či je nám to dané geneticky a nedá sa nič robiť, len sa s tým zmieriť, sme sa spýtali MUDr. Petra Lukáča z Národného ústavu srdcových chorôb a prezidenta 1. nadácie srdcovej chirurgie Zachráňme srdce.
Na Slovensku naozaj zomiera okolo 54 percent obyvateľov na srdcovocievne ochorenia. Ale tých príčin je oveľa viac, len niektoré sú súčasťou genetického dedičstva. Ale aj pri nich máme možnosť nebrať tento fakt len ako konštatovanie, s ktorým sa treba zmieriť. Naopak, mal by nás zmobilizovať k prevencii, k rozmýšľaniu nad tým, ako žijeme, ako sa stravujeme, koľko času denne venujeme pohybu. Ľudia s genetickou predispozíciou by mali byť k sebe prísnejší ako tí, ktorí ju nemajú. A v žiadnom prípade nerezignovať. Lebo to, že otec či dedko zomrel na infarkt, neznamená, že musím aj ja.

Ale niečo pre to musíme urobiť. Čo je to najdôležitejšie?
Určite najdôležitejšie je mať pod kontrolou krvný tlak. Ak je vysoký tlak v rodine rozšírený, nie je na škodu začať s jeho meraním už v čase dospievania. Tlakomer by mal byť súčasťou vybavenia domácnosti, týmto spôsobom sa totiž dá zachytiť zvýšená hodnota hneď na začiatku. Primerane často je potrebné zaujímať sa u lekára aj o zmeranie hladiny cholesterolu. Ideálne je minimálne dvakrát za rok. Rovnako dôležité je mať pod kontrolou svoju hmotnosť, ktorú pomáha strážiť pohyb a vhodná strava. Ďalším bodom prevencie je zvládanie stresu.

To sa veľmi ľahko hovorí, ale stresom sme tlačení z každej strany. Je vôbec šanca sa mu brániť?
Predovšetkým treba povedať, že hoci je stres chápaný vždy len ako niečo negatívne, je veľmi dôležitý pri zvládaní ťažkých či kritických situácií. Pomáha totiž zmobilizovať organizmus, aby človek krízu zvládol. Dôležité je však to, aby sme ho dokázali spracovať po tom, čo svoju misiu skončí. Keď je problém zažehnaný, treba urobiť všetko pre to, aby hladina hormónov klesla na pôvodnú úroveň. To rozhoduje o tom, či stres bude náš dobrý pomocník, alebo zlý pán. Spôsobov je niekoľko, ale šport je najvhodnejší.

Prevzate z http://zenskyweb.sk
Autor: KATARÍNA ALBERTY ONDREJKOVÁ

Sledujte aj dalsie info o zdravi