sobota 11. júna 2011

Serial o cholesterole. Tak ako je to ?

Cholesterol: potrebný aj nebezpečný

Takmer 52 percent všetkých úmrtí na Slovensku ide na vrub kardiovaskulárnych chorôb. Situácia je alarmujúca najmä preto, že kým pred rokmi sa infarkt či mŕtvica týkali skôr starších ľudí, dnes sa veková hranica hrozivo znižuje.
"Mladí čoraz viac sedia pred počítačom či televíziou, vozia sa výťahmi. Sú menej fyzicky zdatní, častejšie trpia nadváhou a nezdravo sa stravujú,” konštatuje docent Gabriel Kamenský. Redukciou rizík však možno znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev až o 80 percent.

Nenahraditeľný
Cholesterol je nenahraditeľný, život bez neho nie je možný. Je zložkou každej bunky ľudského tela, slúži na tvorbu niektorých hormónov, vitamínu D a žlčových kyselín. Jeho časť si telo vytvára samo a časť sa do organizmu dostáva potravou. A práve tomu sa pripisovala hlavná úloha v rozvoji aterosklerózy. Výskumy však potvrdili, že to celkom tak nie je.

"Význam cholesterolu predurčuje, že organizmus nemôže závisieť od jeho prísunu potravou, ale musí mať vybudovaný mechanizmus na jeho vlastnú tvorbu. V priebehu evolúcie sa veľmi často vyskytli obdobia, keď bol nedostatok potravy a telo si preto vyvinulo a zachovalo kontrolné mechanizmy, ktoré dokázali zabezpečiť jeho potrebné množstvo aj pri nízkom prísune z potravy,” píše v knihe Zdravý životný štýl docentka Jana Jurkovičová.

"Takže človek je geneticky lepšie vybavený na nedostatok než na nadbytok cholesterolu." Denne si ho organizmus vytvára v pečeni a v stene čreva asi 800 mg. Cholesterol sa potom vylučuje žlčou do dvanástnika a potom do čreva, kde sa ako dôležitá látka opätovne vstrebáva. Jeho prísun potravou predstavuje denne len asi tretinu celkového množstva. Zdrojom cholesterolu v potrave sú najmä vnútornosti, vajcia a iné výlučne živočíšne potraviny.

Aj keď je pre telo dôležitý, neodporúča sa ho skonzumovať denne viac ako 300 miligramov. Dôležitú úlohu v regulácii jeho hladiny v krvi má najmä rastlinná strava. Štúdie dokázali, že znižuje jeho spätné vstrebávanie v čreve a tým aj celkovú hladinu v krvi.

Aký je ideálny
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že priemerná hodnota celkového cholesterolu u Európanov sa pohybuje od 4,5 mmol/l (milimólov na liter). Odporúčaná hladina celkového cholesterolu pre väčšinu ľudí je menej ako 5,0 mmol/l, ale ľuďom, ktorí trpia niektorými srdcovocievnymi ochoreniami, sa odporúča hladina menej ako 4,5 mmol/l.

Na základe poznatkov z výskumu je za normálnu hladinu považované množstvo 5,2 milimólu na 1 liter krvnej plazmy. Hladiny v rozsahu 5,2 až 6,5 mmol/l sa považujú za zvýšené a nad 6,5 mmol/l za veľmi vysoké. Pri tejto hladine je riziko infarktu či mŕtvice veľmi vysoké. Ale aj veľmi nízka hladina je nežiaduca, pretože sa zvyšuje možnosť úmrtia napríklad na rakovinu.

Cholesterol a gény
Niektorí ľudia môžu zjesť čokoľvek a ich cholesterol je v poriadku. Iní si na stravu dávajú pozor a ich hodnoty aj tak nie sú ideálne. Odborníci z americkej Berkeley National Laboratory vedia prečo. Tvrdia, že za všetko môže genetika. Hovorí o tom aj štúdia, ktorej sa podrobilo 28 párov jednovaječných dvojčiat. Tie striedali stravu s rozdielnym množstvom tuku. Jeden zo súrodencov bol navyše vždy aktívny športovec. Počas štúdie im priebežne merali hladiny cholesterolu. Súrodenci reagovali na rozdielnu stravu rovnako. Ak jedno z dvojčiat mohlo konzumovať čokoľvek bez rizika, súrodenec bol na tom podobne. Iné páry museli, naopak, čeliť jeho nárastu bez ohľadu na to, či športovali, alebo nie. Pritom o športe je známe, že jeho hladiny pozitívne ovplyvňuje.

Faktor genetiky síce ovplyvniť nedokážeme, ale na čom rozhodne popracovať môžeme, je životospráva a životný štýl. Redukovať treba hlavne potraviny živočíšneho pôvodu. Pri výbere tukov dávajte prednosť rastlinným, napríklad olivovému a repkovému oleju.

Ktoré tuky škodia a ktoré nie?
Len tretina ľudí vie, že maslo, šľahačka, vnútornosti, topené syry neprospievajú zdraviu. Všetky patria do skupiny nasýtených mastných kyselín, teda tých "zlých". Z "dobrých" mastných kyselín sú najdôležitejšie všetkým omega-3 polynenasýtené mastné kyseliny (n-3 PUFA) a omega-6 (n-6 PUFA). Tie si telo nevie samo vytvoriť a je odkázané len na ich prívod potravou. Obsahujú ich najmä ryby, ľanový olej, vlašské orechy, olej z repky olejnej, strukoviny, horčičné semená, v menšom množstve mandle, lieskové orechy.

Ak sa hovorí o dobrých a zlých tukoch, hovorí sa o LDL a HDL cholesterole. "LDL cholesterol je považovaný vo všeobecnosti za zlý tuk, to znamená taký, ktorý sa podieľa na vývine aterosklerózy a jej komplikácií. Pokiaľ ide o HDL cholesterol, ten je považovaný za dobrý. Vysoké hladiny HDL cholesterolu sú spojené s nižšou úmrtnosťou na srdcovo-cievne ochorenia," píše v knihe Zdravý životný štýl profesor Daniel Pella.

"Dobrý" cholesterol plní úlohu obmedzovača "zlého". Pôsobí protizápalovo a antioxidačne. "Navyše každé zníženie takzvaného "zlého", LDL cholesterolu len o jediné percento znižuje srdcovo-cievne riziko o dve percentá. Alebo inak. Desaťpercentné zníženie celkového cholesterolu v spojení s poklesom krvného tlaku o 10 percent vedie až k 45-percentnému zníženiu rizika ischemickej choroby srdca," píše profesor Pella.

Chýbajú nám ryby
Grónski Eskimáci majú najnižší výskyt ischemickej choroby srdca napriek tomu, že jedia veľa cholesterolu a nasýtených tukov, ktoré pochádzajú z mäsa tuleňov, veľrýb a divej zveri. Znamená to teda, že len samotný prísun vyššieho množstva cholesterolu k vzniku ochorení srdca nestačí. Ide skôr o vyváženú skladbu tukov v potrave.

Názor na cholesterol sa v posledných časoch mení. Vedci tvrdia, že nebezpečnejší je jeho nedostatok ako prebytok. Organizmus si jeho príjem reguluje – napríklad z 200 gramov masla si vezme iba 7,6 mg. Ešte markantnejšie je to vraj v prípade vajec. Lekári odporúčajú aj konzumáciu tučných rýb (losos, tuniak) aspoň dva- až trikrát do týždňa. Vedci len nedávno potvrdili, že omega-3 mastné kyseliny sú, popri pozitívnych účinkoch na znižovanie hladiny cholesterolu v tele, nevyhnutné aj pre zdravý vývoj očí a mozgu. Hitom sa stáva vysoko koncentrovaná omega-3 mastná kyselina s vysokým obsahom mastných kyselín z lososa. Červenú farbu lososieho mäsa spôsobuje astaxanthin – jeden z najsilnejších prírodných antioxidantov. Látky obsiahnuté v mäse lososa znižujú hladinu cholesterolu, krvný tlak a vôbec pomáhajú srdcu.


Vhodnou potravou a pohybom možno až o 80 percent znížiť riziko úmrtia na ochorenia srdca a ciev.
Skôr ako však bude neskoro je dobré pamätať na prevenciu. Vhodným sa javí spojiť príjemné s užitočným, v podobe doplnku výživy prichádzajúcim z produkcie Rembraco Herbal Medica (Brazilia). Ide o Rembraco Slim kávu, oktorej účinkoch sa už presvedčili milióny spokojných užívateľov v Európe. Rembraco Slim najdete na stránke spoločnosti Rembraco Networking (angl.)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára